26.6.2026
Národná rada SR schválila novelu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorá prináša viaceré významné zmeny v oblasti pobytov, zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a elektronizácie procesov. Cieľom novely je zefektívniť konania vedené cudzineckou políciou, znížiť administratívnu záťaž a zároveň posilniť kontrolu dodržiavania podmienok pobytu na území Slovenskej republiky.
Predĺženie platnosti národných víz
Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí predĺženie platnosti národného víza udeľovaného na účely podania žiadosti o pobyt na 120 dní. Zákonodarca tým vytvára dostatočný časový priestor na vybavenie potrebných formalít po príchode štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky.
Prísnejšie pravidlá pri podávaní žiadostí
Ak žiadateľ pri podaní žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania nepredloží všetky zákonom požadované náležitosti, bude povinný ich doplniť do 15 dní od podania žiadosti. V odôvodnených prípadoch môže policajný útvar túto lehotu predĺžiť o ďalších 15 dní. Ak žiadateľ chýbajúce doklady v stanovenej lehote nedoplní, konanie bude zastavené, bez možnosti odvolania.
Pri elektronicky podávaných žiadostiach o obnovenie pobytu, obnovenie modrej karty, žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas či dlhodobého pobytu bude potrebné predložiť všetky zákonom požadované doklady vrátane platného cestovného dokladu už pri podaní žiadosti. V opačnom prípade polícia žiadosť neprijme.
Predĺžená ochranná lehota pri strate zamestnania
Významné zmeny sa týkajú aj cudzincov, ktorí stratia zamestnanie. Pri jednotnom povolení na pobyt a zamestnanie sa ochranná lehota predlžuje zo súčasných 60 dní na 3 mesiace pri pobyte kratšom ako 2 roky; 6 mesiacov pri pobyte dlhšom ako 2 roky.
Ak existuje podozrenie na zamestnávanie za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, môže byť toto obdobie predĺžené o ďalšie 3 mesiace.
Oznamovacia povinnosť pri strate zamestnania
Cudzinci sú povinní nahlásiť začiatok a skončenie obdobia nezamestnanosti cudzineckej polícii do 7 pracovných dní.
Zmeny pri prechodných pobytoch na účel podnikania
Novela výrazne sprísňuje kontrolu prechodných pobytov na účel podnikania. Živnostníci budú musieť preukázať pri obnove prechodného pobytu zdaniteľné príjmy presahujúce zákonnú hranicu pre povinné podanie daňového priznania. To znamená, že políciu bude zaujímať váš hrubý obrat, ktorý musí dosiahnuť zákonom určenú hranicu, aby bolo jasné, že vaša živnosť je reálne aktívna a generuje obrat.
Pri obchodných spoločnostiach sa bude vyžadovať preukázanie zaplatenia dane najmenej vo výške minimálnej dane stanovenej § 46b ods. 2 zákona č. 565/2003 Z. z. o dani z príjmov. Minimálna daň právnickej osoby je vo výške od 340 EUR do 11 520 EUR podľa výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie.
Novela tak reaguje na dlhodobé snahy obmedziť prípady účelovo vykonávaného alebo fakticky nevykonávaného podnikania slúžiaceho len na získanie pobytového oprávnenia.
Nový dôvod na zrušenie pobytu
Podnikatelia budú musieť počas celej doby pobytu preukazovať bezdlžnosť voči daňovým úradom, colným úradom, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Táto povinnosť sa bude vzťahovať aj na spoločnosti a družstvá, v ktorých mene koná.
Ruší sa možnosť dodatočne vyrovnať nedoplatky po podaní žiadosti – všetky záväzky musia byť vysporiadané už v čase podania žiadosti. Akékoľvek evidované nedoplatky môžu viesť k okamžitým komplikáciám v konaní bez možnosti ich dodatočného zhojenia v rámci procesu obnovy.
Ak policajný útvar v rámci svojej kontrolnej činnosti alebo pri preverovaní stavu podnikateľa zistí, že cudzinec (podnikateľ) má evidované dlhy, môže to byť priamym podnetom na začatie konania o zrušení prechodného pobytu na účel podnikania.
Elektronický súhlas s ubytovaním
Významným zjednodušením je zavedenie elektronického súhlasu s ubytovaním. Fyzická osoba alebo ubytovateľ bude môcť potvrdiť ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny prostredníctvom elektronickej služby Ministerstva vnútra SR.
Presný technický postup a spustenie tejto služby v praxi zatiaľ nie sú známe, predpokladá sa že súhlas bude možné udeliť prostredníctvom svojho občianskeho preukazu s čipom.
Elektronický súhlas plne nahradí papierové potvrdenie a odstráni potrebu úradného osvedčovania podpisov. Cieľom opatrenia je znížiť administratívnu záťaž pre cudzincov, prenajímateľov, ubytovateľov aj správne orgány. Čestné vyhlásenie o vlastníctve Vašej nehnuteľnosti
sa už nevyžaduje.
Digitálny doklad o pobyte
Od 1. októbra 2026 si budú môcť cudzinci prostredníctvom aplikácie eDoklady vytvoriť digitálny rovnopis dokladu o pobyte. Tento doklad bude možné používať pri preukazovaní totožnosti voči subjektom, ktoré umožňujú elektronické overenie. Digitálny doklad však nebude možné použiť pri hraničnej kontrole ani v konaniach vedených cudzineckou políciou.
Koniec automatického predlžovania pobytov
Automatické predlžovanie pobytov zavedené počas mimoriadnej situácie v súvislosti s vojnou na Ukrajine bude ukončené. Najneskôr do 15. júla 2027 si budú musieť cudzinci podať žiadosť o obnovenie pobytu. Rovnaký termín sa vzťahuje aj na potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydané úradmi práce.
Ak si cudzinci nestihnú podať žiadosť o obnovenie pobytu v riadnych lehotách a nevyužijú toto posledné prechodné obdobie, po 15. júli 2027 ich pobyt zanikne priamo zo zákona.
Zmeny pri študentských pobytoch
Lehota na rozhodnutie o žiadosti o prechodný pobyt na účel štúdia sa predlžuje z 30 na 90 dní.
Ochrana pred neoprávneným zrušením pobytu
Po novom bude musieť byť podpis na oznámení o skončení pobytu úradne osvedčený, pokiaľ nie je vykonaný osobne pred príslušným policajným útvarom. Cieľom je zabrániť neoprávnenému ukončeniu pobytu tretími osobami.
Notárske overenie odpadá, ak cudzinec podpíše čestné vyhlásenie alebo oznámenie o skončení pobytu priamo pred správnym orgánom (pracovníkom cudzineckej polície). Rovnako ak je splnomocnenie vyhlásené priamo do úradnej zápisnice pred správnym orgánom, nemusí byť vopred notársky overené.
Zmeny pri registrácii občanov EÚ
Novela prináša aj zmenu názvu pobytového preukazu občana EÚ na „Doklad o pobyte občana EÚ“ a predĺženie jeho platnosti z 5 na 10 rokov.
Zmeny pri dlhodobom pobyte
Novela rozširuje okruh osôb, ktoré nemusia absolvovať skúšku zo slovenského jazyka a reálií pri žiadosti o dlhodobý pobyt. Výnimka sa bude vzťahovať aj na cudzincov, ktorí sa najmenej dva školské roky vzdelávali na základnej alebo strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prípadne študovali najmenej dva akademické roky na vysokej škole v študijnom programe v slovenskom jazyku.
Zároveň sa zjednodušuje preukazovanie zabezpečeného ubytovania. Pri žiadosti o dlhodobý pobyt nebude potrebné predkladať doklad o ubytovaní, ak sa adresa pobytu nezmenila oproti údajom evidovaným cudzineckou políciou. Doklad o ubytovaní bude potrebné predložiť len v prípade zmeny adresy pobytu.
Prechod z dočasného útočiska na prechodný pobyt Novela zákona zavádza nový mechanizmus pre osoby s dočasným útočiskom po skončení režimu dočasnej ochrany.
Ak bude mať osoba ku dňu skončenia poskytovania dočasného útočiska na Slovensku status odídenca, bude sa za odídenca považovať ešte jeden rok po skončení dočasného útočiska. Počas tohto obdobia zostane platný aj doklad o pobyte „Dočasné útočisko“.
Táto výnimka sa neuplatní, ak osoba medzičasom získa prechodný pobyt, trvalý pobyt, azyl alebo inú formu pobytového oprávnenia na Slovensku alebo v inom štáte.
Zároveň sa vytvára jednoduchšia cesta na získanie prechodného pobytu. Od 15. júla 2026 budú môcť osoby s dočasným útočiskom požiadať o vydanie dokladu o pobyte na konkrétny účel prechodného pobytu (napríklad zamestnanie, štúdium, podnikanie alebo zlúčenie rodiny), ak tento účel vykonávajú najmenej šesť mesiacov pred podaním žiadosti.
Výhodou nového režimu je zjednodušený proces získania prechodného pobytu bez potreby opustiť územie Slovenskej republiky.
V súčasnosti je dočasné útočisko poskytované do 4. marca 2027, pričom jeho platnosť môže byť v budúcnosti ešte predĺžená rozhodnutím Európskej únie.
Pozornosť si zaslúžia aj prechodné ustanovenia týkajúce sa osôb s dočasným útočiskom, ktoré majú vytvoriť právny rámec pre ich ďalší pobyt na Slovensku po skončení režimu dočasnej ochrany.
Účinnosť novely
Novela nadobudne účinnosť 15. júla 2026, s výnimkou ustanovenia súvisiaceho so systémom ETIAS, ktorého účinnosť je naviazaná na uvedenie tohto európskeho systému do prevádzky a v časti digitálneho dokladu o pobyte od 1. októbra 2026.
Z pohľadu praxe pôjde najmä o sprísnenie požiadaviek pri podávaní a obnovovaní pobytov, väčšiu elektronizáciu procesov, posilnenie ochrany cudzincov pri strate zamestnania a efektívnejšiu kontrolu plnenia podmienok pobytu. Zamestnávatelia aj samotní cudzinci by preto mali novým pravidlám venovať zvýšenú pozornosť ešte pred nadobudnutím ich účinnosti.
16.6.2026
Európska únia sa pripravuje na zavedenie systému ETIAS (Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia), ktorý má zásadne ovplyvniť cestovanie občanov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Nový elektronický systém má slúžiť hlavne na zvýšenie bezpečnosti, efektívnejšiu kontrolu pohybu osôb cez vonkajšie hranice EÚ a prevenciu nelegálnej migrácie. Systém začne fungovať v poslednom štvrťroku 2026, presný dátum ešte nie je známy.
ETIAS bude fungovať ako predbežná elektronická autorizácia cesty. Pred vstupom na územie členských štátov budú musieť cestujúci z vybraných krajín vyplniť žiadosť online, na základe ktorej systém automaticky preverí dostupné databázy a vyhodnotí možné riziká či už bezpečnostné, migračné alebo epidemiologické.
Cestovné povolenie vydané cez systém ETIAS bude platné tri roky alebo do skončenia platnosti cestovného pasu, na základe toho, ktorá skutočnosť
nastane skôr. Povolenie umožní krátkodobý pobyt na území členských štátov v rozsahu najviac 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia.
Žiadosť bude možné podať výlučne elektronickou formou, a to pomocou mobilnej aplikácie alebo online portálu. Predpokladá sa, že samotný proces podania žiadosti bude administratívne jednoduchý a vo väčšine prípadov vybavený v krátkom čase.
Z praktického hľadiska bude ETIAS predstavovať novú povinnosť pre milióny cestujúcich smerujúcich do Európskej únie, ktorý doteraz mohli vstupovať bez akéhokoľvek predchádzajúceho schvaľovania. Zavedenie systému preto možno považovať za významnú zmenu v oblasti migračnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie.
Európska únia zaviedla nový systém vstup/výstup známy pod skratkou EES (Entry/Exit System), ktorý predstavuje dôležitú modernizáciu hraničných kontrol vonkajších hraníc schengenského priestoru. Ide o rozsiahly informačný systém, ktorý je určený na elektronickú evidenciu vstupov a výstupov štátnych príslušníkov tretích krajín cestujúcich na krátkodobý pobyt do členských štátov EÚ.
Systém EES zaznamenáva čas a miesto vstupu aj výstupu cestujúcich a zároveň automaticky vypočítava dĺžku ich oprávneného pobytu na území členských štátov. Zavedením systému EES dochádza k postupnému ukončeniu tradičného pečiatkovania cestovných pasov, ktoré bolo doteraz štandardnou súčasťou hraničných kontrol.
V databáze systému sa spracúvajú nielen základné osobné údaje a údaje z cestovných dokladov, ale aj biometrické údaje cestujúcich. Súčasťou registrácie je snímanie podoby tváre a odber štyroch odtlačkov prstov. Cieľom systému je zefektívnenie ochrany vonkajších hraníc, prevencia nelegálnej migrácie a lepšie riadenie migračných tokov v rámci schengenského priestoru.
Systém EES bol spustený na vonkajších hraniciach 29 európskych krajín 12. októbra 2025. Jeho zavádzanie však prebiehalo postupne počas šesťmesačného prechodného obdobia, pričom plné zavedenie systému bolo dokončené 10. apríla 2026.
V priebehu prechodnej fázy nemuseli byť biometrické údaje zaznamenávané na každom hraničnom priechode okamžite. V mnohých prípadoch preto naďalej prebiehalo aj klasické označovanie cestovných dokladov pečiatkou. Slovenská republika má systém EES spúšťať postupne na hraničných priechodoch a postupne začať snímať a zaznamenávať biometrické údaje príslušníkov tretích krajín.
V úvodnej fáze zavádzania systému je predpokladané predĺženie času, ktorý je potrebný na vykonanie hraničnej kontroly. Dôvodom je hlavne prvotná registrácia cestujúcich spolu so snímaním biometrických údajov. Cestujúci, ktorí smerujú do krajín mimo schengenského priestoru by mali preto počítať s možnými dlhšími čakacími dobami.
Novela zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP) prinesie od roku 2026 viaceré významné zmeny, ktoré sa dotknú držiteľov vozidiel, poisťovní a aj samotného systému kontroly poistenia. Cieľom novelizácie je zníženie počtu nepoistených vozidiel na slovenských cestách a zefektívniť dohľad nad plnením povinností, ktoré vyplývajú zo zákona.
Jednou z najvýraznejších zmien bude automatická kontrola platnosti PZP. Vozidlá bez uhradeného poistenia dlhšie ako 30 dní budú po novom podliehať systému objektívnej zodpovednosti, pričom držiteľom môžu byť uložené pokuty v rozsahu od 120 do 900 Eur na základe váhy vozidla.
Súčasťou prijatej právnej úpravy je aj jednorazové hromadné vyradenie vozidiel z evidencie, ak nemajú uzatvorené PZP viac ako 24 mesiacov. Držitelia týchto vozidiel budú o pripravovanom vyradení vopred informovaní a budú mať možnosť zabezpečiť nápravu.
Zmeny sa dotknú aj technických a emisných kontrol. Bez platného PZP už nebude možné absolvovať STK ani EK od októbra tohto roka, keďže kontrola poistenia sa stane súčasťou overovania vozidla v kontrolných staniciach.
Od roku 2027 bude možné preukazovať sa elektronickou zelenou kartou cez aplikáciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a plánuje sa aj zavedenie digitálnej správy o dopravnej nehode, ktoré bude fungovať cez online systém Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Zákon nadobudne účinnosť od 1. augusta 2026 okrem ustanovení o objektívnej zodpovednosti, označovaní nepoisteného vozidla v evidencii vozidiel a kontrole PZP v rámci technickej a emisnej kontroly, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2026, a ustanovení o zavedení digitálnej zelenej karty a správy o nehode, ktoré budú účinné od 1. augusta 2027.
Schválená novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu prináša viaceré významné zmeny, ktoré smerujú k zosúladeniu slovenskej právnej úpravy spolu s požiadavkami Výboru MONEYVAL. Nová legislatíva je reakciou na nedostatky vytýkané v oblasti identifikácie a overovania konečných užívateľov výhod, definície konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a v prípade zahraničných
zvereneckých fondov a povinnosti identifikácie fyzických osôb zastávajúcich riadiace funkcie a upraviť oprávnenie povinných osôb v prípade podozrenia na vykonávanie neobvyklej obchodnej operácie.
Jednou z najdôležitejších zmien je sprísnenie pravidiel pri overovaní konečného užívateľa výhod. Povinné osoby sa po novom už nebudú môcť spoliehať len na údaje z registra právnických osôb, ale budú musieť identitu konečného užívateľa výhod preverovať aj cez ďalšie dôveryhodné zdroje. Táto povinnosť sa bude vzťahovať na všetky prípady, nie iba na rizikových klientov.
Novela zároveň definíciu konečného užívateľa výhod rozširuje pri združeniach majetku a zahraničných zvereneckých fondoch. Súčasne zavádza povinnosť identifikovať osoby, ktoré pôsobia vo vrcholových riadiacich funkciách právnických osôb.
Novela prináša aj nový register zahraničných zvereneckých fondov, ktorý bude spravovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Správcovia zahraničných fondov s väzbou na Slovensko budú mať povinnosť zaregistrovať fond a poskytovať údaje o jeho konečných užívateľoch výhod. Nové pravidlá sa budú týkať hlavne prípadov, keď má správca pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky, fond vlastní nehnuteľnosť na Slovensku alebo vstupuje do obchodného vzťahu s povinnou osobou.
Zmeny sa dotknú aj oznamovania neobvyklých obchodných operácií. Hlásenia bude možné podávať výlučne elektronicky cez systém GoAML, ktorý Finančná spravodajská jednotka (FSJ) využíva. Povinné osoby sa budú musieť do tohto informačného systému FSJ oficiálne zaregistrovať, čo má zlepšiť a zrýchliť obojstrannú komunikáciu a zdieľanie informácií o nových rizikách a trendoch v AML oblasti.
Novela prináša aj väčšiu flexibilitu pri preverovaní klientov. V prípade, že povinná osoba bude mať podozrenie na neobvyklú obchodnú operáciu, nebude už automaticky povinná ukončiť starostlivosť o klienta, ale nadobudne možnosť rozhodnutia podľa okolností konkrétneho prípadu.
Na splnenie nových povinností platí polročná prechodná lehota. Povinné osoby majú povinnosť zaregistrovať sa do informačného systému FSJ
najneskôr do 30. novembra 2026. Rovnako aj správcovia zahraničných zvereneckých fondov, ktorí k 1. júnu 2026 spĺňajú vyššie uvedené podmienky väzby na SR, musia fond zapísať do Registra zahraničných zvereneckých fondov do 30. novembra 2026.
14. apríla 2026 schválila Národná rada Slovenskej republiky legislatívne úpravy, ktoré smerujú k zefektívneniu prístupu občanov a cudzincov k elektronickým službám verejnej správy. Súčasťou prijatých zmien boli aj zmeny v právnej úprave občianskych preukazov a pobytu cudzincov, ktoré smeruje k odľahčeniu nátlaku na pracoviská Policajného zboru Slovenskej republiky a rozšíriť dostupnosť úkonov, ktoré súvisia s elektronickou identitou.
Po novom nebude potrebné navštíviť oddelenia dokladov výlučne kvôli aktivácii, zmene či resetovaniu bezpečnostného osobného kódu na občianskom preukaze. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky získa oprávnenie určiť ďalšie pracoviská, kde bude možné tieto úkony vykonať, pričom zoznam daných pracovísk bude zverejňovať na webovej stránke rezortu. Môže ísť napríklad o vybrané pobočky Slovenskej pošty.
Legislatívna zmena je odpoveďou na rastúce požiadavky digitalizácie verejnej správy a ide o snahu zvýšiť dostupnosť elektronickej identity pre širší okruh používateľov. Rovnako má priniesť aj väčšiu flexibilitu pri rozlišovaní siete pracovísk vybavených na obsluhy eID kariet aj bez potreby ďalších novelizácií.
Rezort vnútra rovnako deklaruje, že manipulácia s autentifikačnými údajmi zostane viazaná výlučne na technicky a bezpečnostne certifikované pracoviská, ktoré budú spĺňať stanovené podmienky ochrany citlivých údajov.
Princíp, ktorý je tomuto podobný premietol aj do novely zákona o pobyte cudzincov. Rozširuje okruh miest, kde bude možné vykonávať úkony, ktoré súvisia s bezpečnostným osobným kódom k pobytovým dokladom cudzincov. Model, ktorý fungoval doteraz bol založený výlučne na pracoviskách cudzineckej polície a v praxi bol často sprevádzaný vysokou vyťaženosťou a predlžovaním čakacích lehôt.
Nová právna úprava smeruje teda k zníženiu dministratívneho nátlaku policajných zborov a aj k efektívejšiemu poskytovaniu služieb cudzincom využívajúcim elektronické nástroje štátu.
Účinnosť zmien v zákone je stanovená na 15. mája 2026.
Od pondelka 25. mája 2026 dochádza v Bratislave k zmene pri vybavovaní aktivácie bezpečnostného osobného kódu na dokladoch o pobyte pre cudzincov. Aktiváciu dokladu o pobyte cudzinca pre využívanie elektronických služieb si budú môcť cudzinci v Bratislave vybaviť už len v Klientskom centre Bratislava-Zlaté piesky v obchodnom centre na Zlatých Pieskoch. Túto službu už nebude poskytovať ani oddelenie cudzineckej polície policajného zboru v Bratislave.
Umelá inteligencia nie je už len doménou IT služieb, ale stala sa každodennou súčasťou fungovania. S masívnym rozvojom technológii prišla potreba ich regulácie. Európska únia preto prijala prvým komplexným rámcom na svete, ktorý reguluje AI na báze rizikovosti – Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie, známeho ako AI Act.
Od 2. februára 2025 platia prvé zákazy, od augusta 2025 pribudli povinnosti pre všeobecné modely AI (Usmernenia pre poskytovateľov modelov AI na všeobecné účely), v auguste 2026 začnú platiť požiadavky pre systémy s vysokým rizikom a od roku 2027 má byť legislatíva plne účinná.
AI Act zakazuje systémy umelej inteligencie, ktoré sú v rozpore s hodnotami EÚ. Ide o
• manipulatívne techniky, ktoré podprahovým spôsobom ovplyvňujú správanie človeka,
• systémy umelej inteligencie, ktoré hodnotia správanie ľudí
• systémy na rozpoznávanie emócií na pracoviskách alebo školách
AI Act stanovuje úplný zákaz sledovania tvárí v reálnom čase na verejných priestranstvách, nakoľko ide o zásah do súkromia a vedie k masívnemu dohľadu nad verejnosťou. Zároveň však stanovuje výnimky, kedy je biometrická identifikácia prípustná.
Medzi vysokorizikové systémy zaraďuje technológie, ktoré môžu zásadne ovplyvniť jednotlivcov. Ide o prípady, kedy sa umelá inteligencia používa pri nábore zamestnancov, hodnotení kandidátov o zamestnanie, systémy na hodnotenie študentov pri prijímaní do vzdelávania, systémy rozhodujúce o úveroch, či sociálnych dávkach, či umelá inteligencia využívaná v justícii ako podpora pri rozhodovaní. Na tieto systémy sa vzťahujú prísne požiadavky na transparentnosť fungovania, potrebu ľudského dohľadu, vysokých bezpečnostných štandardov, a pod.
Vysokorizikové systémy umelej inteligencie od augusta 2026 podliehajú splneniu prísnych povinností, ako napr.:
• zavedenie a udržiavanie systému na identifikáciu, posudzovanie a zmierňovanie rizík,
• povinnosť vedenia podrobnej technickej dokumentácie,
• povinnosť automatického zaznamenávania udalostí,
• povinnosť vykonávať ľudský dohľad nad vysokorizikovými systémami,
• dodržiavať vysokú úroveň spoľahlivosti a kybernetickej bezpečnosti,
• transparentnosť a informovanosť používateľa, spočívajúca používateľovi pochopiť fungovanie AI a vyhodnotiť výstupy.
AI Act zásadne mení spôsob, akým sa umelá inteligencia môže v EÚ vyvíjať a používať. Zavádza jasné hranice, ktoré praktiky zakazuje úplne, pričom na iné kladie prísne požiadavky a zvyšok ponecháva v režime minimálnej regulácie.
Pre právnikov AI Act vytvára nové príležitosti poskytovať právne poradenstvo na zabezpečenie súladu s novou reguláciou, zahrňujúce klasifikáciu systémov umelej inteligencie, nastavenie procesov pre vysokorizikové systémy, súladnosť s ochranou osobných údajov.
5.5.2026
Novela zákona o sociálnom poistení, ktorá prináša viaceré zmeny v poskytovaní ošetrovného (OČR), nadobudne účinnosť neskôr než sa pôvodne predpokladalo.
Jej účinnosť sa presúva z 1. apríla 2026 na 1. júl 2026. Nová úprava má rozšíriť okruh osôb, pri ktorých možno OČR čerpať, a zároveň zjednodušiť striedanie rodinných príslušníkov pri dlhodobej starostlivosti.
Od júla 2026 bude možné poberať ošetrovné aj pri osobnej a celodennej starostlivosti o chorého nevlastného rodiča. Nárok vznikne aj pri starostlivosti o nevlastného rodiča manžela alebo manželky, ako aj o manžela či manželku rodiča, respektíve, osvojiteľa.
Zmena reaguje na rôznorodosť dnešných rodinných vzťahov a rozširuje prístup k dávke aj na osoby, ktoré síce nie sú v priamom biologickom vzťahu, no tvoria bežnú súčasť rodiny.
Novela zároveň zjednoduší striedanie opatrovníkov pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré možno poberať najviac 90 dní. V súčasnosti musí lekár pri každej zmene osoby poskytujúcej starostlivosť ukončiť pôvodnú OČR a vystaviť nové potvrdenie.
Po novom bude možné striedanie vybaviť elektronicky. Osoba, ktorá starostlivosť ukončí, to potvrdí prostredníctvom online formulára a ďalší člen rodiny môže bez prerušenia pokračovať v starostlivosti bez návštevy lekára.
Tento zjednodušený postup však bude fungovať len v prípade, ak ošetrujúci lekár potvrdí potrebu starostlivosti elektronicky. Ak bude lekár naďalej používať papierové tlačivá, postup sa nemení a každé striedanie bude musieť potvrdiť lekár.
Sociálna poisťovňa zavádza zmenu v elektronickejkomunikácii, ktorá spočíva v prechode na 36 samostatných elektronických schránok jednotlivých pobočiek. Pre podnikateľov a živnostníkov to znamená zásadný krok k modernej a priamej komunikácii.
Doteraz boli všetky podania adresované na Ústredie Sociálnej poisťovne, ktoré ich následne distribuovalo príslušným pobočkám. Tento postup v praxi spôsoboval časové oneskorenia pri vybavovaní podaní.
Po novom budú podania smerované priamo na miestne príslušnú pobočku, čím sa skracuje čas potrebný na ich spracovanie.
Pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby má uvedená zmena praktický význam najmä z hľadiska efektívnejšieho plnenia zákonných povinností a uplatňovania nárokov.
Pri podávaní dokumentov prostredníctvom portálu slovensko.sk si podávateľ zvolí konkrétnu pobočku podľa miestnej príslušnosti, čím sa zabezpečí ich priame doručenie kompetentnému organizačnému útvaru.
Ústredie Sociálnej poisťovne bude naďalej plniť koordinačnú a metodickú funkciu, zatiaľ čo rozhodovacia a výkonná agenda sa presúva na úroveň jednotlivých pobočiek. Uvedený model sa uplatňuje od 17. apríla 2026.
Zmena predstavuje krok smerom k zefektívneniu výkonu verejnej správy a k posilneniu princípu miestnej príslušnosti v konaniach vedených Sociálnou poisťovňou.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 30. marca 2026 o harmonizácii niektorých aspektov insolvenčného práva prináša do členských štátov EÚ nové pravidlá, ktorých cieľom je zjednotiť a modernizovať postupy pri riešení úpadku podnikateľských subjektov.
Úprava reaguje na rozdielnu prax v jednotlivých štátoch a na potrebu efektívnejšej ochrany veriteľov aj samotných podnikov.
Účelom tejto smernice je najmä na posilnenie ochrany veriteľov pred účelovým znižovaním majetku dlžníka pred vyhlásením konkurzu.
Ak dlžník tesne pred úpadkom prevedie majetok s cieľom poškodiť veriteľov, napríklad na blízke osoby, nové pravidlá majú umožniť jednoduchšie napadnutie takýchto právnych úkonov a ich následné spochybnenie v insolvenčnom konaní.
Nová úprava zároveň rozširuje možnosti správcov konkurznej podstaty pri zisťovaní majetku dlžníka. V prípadoch podozrenia na ukrývanie aktív v zahraničí budú mať prístup k cezhraničným informáciám o bankových účtoch v rámci Európskej únie, čo má zvýšiť efektivitu vymáhania pohľadávok.
Popri posilnení veriteľov sa kladie dôraz aj na záchranu životaschopných podnikov. Smernica zavádza možnosť realizovať predaj časti podniku ešte pred formálnym vyhlásením konkurzu. Cieľom je zachovať hodnotu podniku, kontinuitu jeho činnosti a v maximálnej možnej miere aj pracovné miesta.
Významná zmena sa týka aj povinností štatutárnych orgánov. Ak sa spoločnosť dostane do vážnych finančných ťažkostí, smernica upravuje povinnosť včas iniciovať insolvenčné konanie, pričom stanovuje trojmesačnú lehotu na podanie návrhu od momentu, keď je zrejmé, že podnik sa nachádza v úpadku alebo mu úpadok hrozí.
Nová úprava sa zameriava aj na zvýšenie transparentnosti insolvenčných pravidiel v rámci EÚ. Členské štáty budú povinné sprístupniť základné informácie o svojich vnútroštátnych konkurzných postupoch na jednotnej európskej platforme, čo má uľahčiť orientáciu najmä cezhraničným veriteľom a investorom.
Členské štáty majú na implementáciu smernice do vnútroštátneho práva stanovenú lehotu necelých troch rokov. Cieľom je vytvorenie jednotnejšieho a predvídateľnejšieho rámca insolvenčného práva v Európskej únii.
Zámerom novely zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ktorú 14. apríla 2026 schválila Národná rada Slovenskej republiky, je súlad s odporúčaniami Financial Action Task Force (FATF), ako aj zabezpečenie úplnej transpozície európskeho práva do vnútroštátneho právneho poriadku.
Novela prináša rozsiahle legislatívne zmeny, ktoré zásadne upravujú fungovanie registra právnických osôb, systém identifikácie konečných užívateľov výhod a postavenie Ministerstva vnútra SR ako centrálneho správcu registrov.
Kompetencie sa presúvajú zo Štatistického úradu SR na Ministerstvo vnútra SR, ktoré preberá aj vedenie registra a súvisiace dátové procesy.
Jednou z hlavných zmien je sprísnenie pravidiel overovania konečného užívateľa výhod. Súčasne sa rozširuje samotné vymedzenie konečného užívateľa výhod pri združeniach majetku a zahraničných zvereneckých fondoch tak, aby plne zohľadňovalo všetky formy kontroly, prospechu a určenia príjemcov v súlade so štandardmi FATF.
Zároveň sa posilňuje aj identifikácia riadiacich štruktúr právnických osôb. Povinné osoby budú musieť zisťovať nielen osoby oprávnené konať v mene spoločnosti, ale aj členov jej riadiacich orgánov, čo má zabezpečiť presnejší obraz o skutočnom riadení klienta a zvýšiť efektivitu kontroly.
Významnou novinkou je aj vznik nového Registra zahraničných zvereneckých fondov pod Ministerstvom vnútra SR. Do registra sa budú zapisovať fondy s väzbou na Slovensko, napríklad cez správu, obchodný vzťah alebo nehnuteľnosti.
Zásadne sa mení aj prístup k údajom o konečných užívateľoch výhod. Zavádza sa princíp oprávneného záujmu, čo znamená, že prístup k týmto údajom už nebude automatický, ale bude podmienený individuálnym posúdením Ministerstva vnútra SR.
Žiadateľ bude musieť preukázať legitímny dôvod, pričom cieľom je vyvážiť transparentnosť vlastníckych štruktúr a ochranu citlivých údajov.
Napriek celkovému posilneniu transparentnosti novela zároveň zavádza aj ochranné mechanizmy, ktoré umožňujú v odôvodnených prípadoch zneprístupniť údaje o konečných užívateľoch výhod, najmä ak ide o maloleté osoby alebo situácie, v ktorých by zverejnenie údajov mohlo viesť k ohrozeniu ich bezpečnosti.
Novela zároveň mení aj prístup pri riešení podozrivých obchodných operácií. Povinné osoby už nebudú automaticky ukončovať vzťah so zákazníkom, ale budú posudzovať, či pokračovanie v starostlivosti nevedie k prezradeniu podozrenia.
Súčasne sa zavádza výlučne elektronické hlásenie neobvyklých obchodných operácií prostredníctvom systému GoAML, ktorý bude slúžiť aj na komunikáciu finančnej spravodajskej jednotky s povinnými osobami, vrátane informovania o rizikách a trendoch.
Novela zároveň zavádza aj prísnejšie pravidlá pre podnikanie. Právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod nie je bezúhonný, nebude oprávnená prevádzkovať vybrané druhy živností. Ide najmä o činnosti v oblasti realitnej činnosti, vedenia účtovníctva, zabezpečovania osôb na výkon funkcií v orgánoch právnických osôb, ako aj poskytovania služieb súvisiacich so zabezpečením sídla pre právnické osoby.
Celková reforma tak predstavuje komplexnú modernizáciu AML systému na Slovensku, ktorá smeruje k centralizácii dát, vyššej transparentnosti vlastníckych štruktúr a zosúladeniu s európskymi a medzinárodnými štandardmi.
Národná rada Slovenskej republiky schválila súbor legislatívnych zmien označovaných ako „LEX PZP“, ktorých cieľom je zvýšiť efektívnosť systému povinného zmluvného poistenia (PZP) a zabezpečiť dôslednejšiu evidenciu vozidiel. Prijaté opatrenia reagujú najmä na dlhodobo evidovaný problém vysokého počtu vozidiel bez uzatvoreného PZP.
Hlavným motívom prijatia predmetných zmien je skutočnosť, že po cestách sa aktuálne pohybuje približne 300-tisíc vozidiel bez platne uzatvoreného povinného zmluvného poistenia. Tento stav vedie k vyššiemu zaťaženiu poistníkov prostredníctvom vyšších príspevkov do garančného fondu.
Legislatívne zmeny nadobudnú účinnosť postupne. Predpokladaný začiatok revízie evidencie vozidiel je v auguste 2026. Tento proces bude zameraný najmä na vozidlá, ktoré sú bez poistenia dlhšie ako dva roky, pri ktorých sa predpokladá, že sa už fakticky nepoužívajú alebo neexistujú.
Od 1. októbra 2026 sa zavádza princíp objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za nesplnenie povinnosti uzatvoriť PZP. V praxi to znamená automatizované ukladanie pokút na základe údajov z prepojených informačných systémov orgánov verejnej správy a poisťovní.
Sankcie sa budú pohybovať v rozmedzí od 120 eur do 900 eur v závislosti od celkovej hmotnosti vozidla. Právna úprava zároveň umožňuje zníženie pokuty až o dve tretiny v prípade jej úhrady do 15 dní a dodatočného splnenia poistnej povinnosti.
Nová právna úprava zároveň podmieňuje absolvovanie technickej a emisnej kontroly preukázaním existencie platného poistenia.
V prípade, že bude vozidlo vyradené z evidencie, prevádzkovanie takéhoto vozidla v cestnej premávke bude považované za porušenie právnych predpisov s možnosťou uloženia ďalších sankcií vrátane zákazu činnosti.
Súčasťou prijatej legislatívy sú aj opatrenia smerujúce k digitalizácii procesov, ktorých implementácia sa predpokladá v priebehu roka 2027. Ide najmä o zavedenie digitálnej zelenej karty a elektronickej správy o dopravnej nehode.
21.4.2026
Dňa 15. apríla 2026 bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskej únie zameraná na posilnenie uplatňovania zásady
rovnakého odmeňovania prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov jej presadzovania.
Hoci právny poriadok Slovenskej republiky už v súčasnosti zakazuje diskrimináciu v odmeňovaní z dôvodu pohlavia, nová právna úprava zavádza konkrétne nástroje na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania a na efektívnejšie posudzovanie rozdielov v odmeňovaní medzi ženami a mužmi.
Zamestnávatelia budú povinní zabezpečiť, aby systémy odmeňovania boli založené na objektívnych a rodovo neutrálnych kritériách, ktoré umožnia posúdenie hodnoty práce. Tieto kritériá budú musieť byť nastavené tak, aby umožňovali porovnanie práce rovnakej hodnoty bez ohľadu na pohlavie zamestnanca. Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ bude povinný určiť tieto kritériá v súčinnosti s nimi.
Pri hodnotení práce sa budú zohľadňovať najmä zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Uvedené kritériá budú musieť byť aplikované konzistentne a nebudú môcť viesť k priamemu ani nepriamemu znevýhodneniu zamestnancov z dôvodu pohlavia.
Zamestnávatelia budú zároveň povinní zabezpečiť, aby zamestnanci, ako aj uchádzači o zamestnanie, mali prístup k informáciám o zásadách odmeňovania a o uplatňovaných kritériách.
Zamestnanci budú oprávnení požiadať zamestnávateľa o poskytnutie informácií o svojej úrovni odmeňovania, ako aj o priemernej úrovni odmien rozdelených podľa pohlavia u kategórie zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zamestnávateľ bude povinný tieto informácie poskytnúť, a to do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti. Zamestnávatelia budú zároveň povinní raz ročne informovať zamestnancov o ich práve na poskytnutie týchto informácií a o postupe pri jeho uplatnení.
Zamestnávatelia budú povinní viesť a uchovávať údaje potrebné na posúdenie dodržiavania zásady rovnakého odmeňovania.
Osobitnú povinnosť budú mať zamestnávatelia, ktorí dosiahnu zákonom stanovený počet zamestnancov. Títo budú povinní vypracúvať a predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky správy o rozdieloch v odmeňovaní medzi ženami a mužmi, pričom frekvencia predkladania správ sa bude odvíjať od veľkosti zamestnávateľa.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 250 zamestnancov, bude povinný každoročne poskytnúť ministerstvu práce správu o odmeňovaní za príslušný kalendárny rok do 15. apríla nasledujúceho kalendárneho roka.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva od 100 do 249 zamestnancov, bude povinný každé 3 roky poskytnúť ministerstvu práce správu o odmeňovaní do 15. apríla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Naopak zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 100 zamestnancov, túto povinnosť mať nebude.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 150 zamestnancov, bude povinný poskytnúť ministerstvu práce prvú správu o odmeňovaní do 7. júna 2027 za obdobie od 1. augusta 2026 do 31. decembra 2026.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva od 100 do 149 zamestnancov, bude povinný poskytnúť ministerstvu práce prvú správu o odmeňovaní do 7. júna 2031 za rok 2030.
Správy budú obsahovať najmä údaje o rozdieloch v odmeňovaní medzi ženami a mužmi, vrátane variabilných zložiek odmeňovania, ako aj údaje o zastúpení mužov a žien v jednotlivých kategóriách zamestnancov.
Ak zamestnávateľ identifikuje rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi, ktoré nebudú objektívne odôvodnené, bude povinný prijať primerané opatrenia na ich odstránenie.
Zamestnanci, ktorí budú na svojich právach dotknutí a ktorým bude spôsobená porušením práva na rovnakú odmenu škoda, budú mať právo na peňažnú náhradu ujmy. Peňažná náhrada sa poskytne v takej výške, aby sa fyzická osoba nachádzala v rovnakom majetkovom postavení, ako keby k porušeniu práva na rovnakú odmenu nedošlo.
Dodržiavanie povinností bude podliehať kontrole príslušných orgánov dohľadu a porušenie povinností bude môcť byť sankcionované.
Zákon nadobúda účinnosť dňa 7. júna 2026.
31.3.2026
Novelou Zákona o DPH sa od 1. januára 2027 zavádza povinná elektronická fakturácia (e-faktúra), ktorá zásadne mení spôsob vystavovania a spracovania faktúr v podnikateľskej praxi. Ide o súčasť širšej digitalizácie DPH a implementácie európskej iniciatívy „VAT in the Digital Age“.
Od roku 2027 už nebude možné pre účely DPH používať klasické faktúry vo forme PDF alebo papiera. Faktúra bude musieť mať štruktúrovaný elektronický formát (XML podľa európskeho štandardu) a bude spracovávaná prostredníctvom certifikovaných systémov, tzv. „digitálnych poštárov“.
V prvej fáze sa povinnosť bude týkať platiteľov DPH pri tuzemských dodaniach tovarov a služieb, teda najmä bežných B2B a B2G transakcií na Slovensku, pričom prijímať e-faktúry budú musieť všetky zdaniteľné osoby, teda aj podnikatelia, ktorí nie sú platiteľmi DPH, ako napr. živnostníci či slobodné povolania.
Zavedenie e-fakturácie je pritom plánované postupne. V období od roku 2027 sa bude týkať najmä tuzemských transakcií, pričom od roku 2030 sa systém rozšíri aj na cezhraničné obchody v rámci EÚ a postupne nahradí niektoré existujúce povinnosti.
Z pohľadu praxe ide o jednu z najvýznamnejších zmien v oblasti DPH za posledné roky. Podnikatelia budú musieť prispôsobiť svoje účtovné a fakturačné systémy, nastaviť nové procesy a zabezpečiť technické napojenie na systém e-faktúry ešte pred účinnosťou zákona.
Kľúčovým momentom bude rok 2026, ktorý bude slúžiť ako prípravné obdobie. Nepripravenosť na nový systém môže mať v praxi zásadné dopady, a to od problémov s fakturáciou až po riziko sankcií či komplikácií pri uplatňovaní DPH.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 31/2026 Z. z., účinná od 1. marca 2026, zavádza nové pravidlá pre posudzovanie trvalej udržateľnosti palív, najmä biopalív, biokvapalín, palív z biomasy a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu. Ide o vykonávací predpis k zákonu o podpore obnoviteľných zdrojov energie.
Nová právna úprava sprísňuje najmä požiadavky na úsporu emisií skleníkových plynov. V závislosti od typu paliva a dátumu uvedenia výrobného zariadenia do prevádzky sa vyžaduje úspora emisií spravidla v rozpätí od 50 % do 65 %, pričom pri niektorých druhoch palív (napr. palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu) až minimálne 70 %.
Vyhláška zároveň stanovuje prísne pravidlá pre pôvod surovín. Palivá nesmú pochádzať z environmentálne citlivých oblastí (napr. územia s vysokou biodiverzitou alebo mokrade), pokiaľ nie je preukázané, že ich využívanie neporušuje požiadavky ochrany životného prostredia. Osobitný dôraz sa kladie aj na zákonnosť ťažby biomasy a ochranu lesov.
Preukazovanie splnenia týchto podmienok sa realizuje prostredníctvom dokumentácie od dodávateľov alebo pestovateľov, ktorá musí obsahovať napríklad údaje o pôvode, množstve a energetickom obsahu paliva.
Z pohľadu praxe to znamená najmä nové povinnosti pre výrobcov a dodávateľov palív, a to zabezpečiť súlad s kritériami trvalej udržateľnosti, zaviesť evidenciu a kontrolné mechanizmy a vedieť tieto skutočnosti preukázať príslušným orgánom.
Vláda SR prijala dňa 18. marca 2026 nariadenie, ktorým sa prijímajú opatrenia na obmedzenie spotreby motorovej nafty v čase stavu ropnej núdze, ktorého cieľom je stabilizovať trh s pohonnými látkami, zabezpečiť dostatočné zásobovanie domácim trhom a predísť výpadkom. Opatrenia sa dotýkajú najmä predaja motorovej nafty, jej vývozu a cenotvorby.
Nariadenie vlády zavádza dočasné obmedzenie predaja motorovej nafty, a to na obdobie 30 dní od jeho vyhlásenia. Motorovú naftu je možné predávať len priamo do palivovej nádrže vozidla a najviac do jednej prenosnej nádoby s objemom do 10 litrov. Súčasne sa zavádza aj finančný limit tankovania vo výške 400€ na jedno vozidlo. Čerpacie stanice, ktoré nedokážu tieto pravidlá zabezpečiť, vrátane samoobslužných staníc bez obsluhy, musia byť zatvorené.
Nariadením sa zaviedol aj osobitný režim pre vozidlá registrované mimo Slovenskej republiky.
Zároveň sa zaviedlo dočasné obmedzenie vývozu motorovej nafty zo Slovenskej republiky, a to tak v rámci Európskej únie, ako aj do tretích krajín, rovnako na obdobie 30 dní. Obmedzenie sa nevzťahuje na naftu nachádzajúcu sa v palivovej nádrži motorového vozidla.
Nariadenie má dočasný charakter, pričom jeho účinnosť môže byť v závislosti od vývoja situácie predĺžená alebo jeho obsah môže byť dodatočne upravený.
Ústavný súd SR sa v uznesení sp. zn. IV. ÚS 662/2025 zaoberal otázkou, či náhrada mzdy priznaná zamestnancovi z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru podlieha dodatočnej valorizácii. Sťažovateľ sa domáhal doplatenia náhrady mzdy s poukazom na zvýšenie jeho pravdepodobného zárobku v období, keď mu zamestnávateľ neprideľoval prácu.
Všeobecné súdy žalobu zamietli s odôvodnením, že náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce má skôr satisfakčný charakter a nepredstavuje úplnú náhradu škody. Z tohto dôvodu nepodlieha valorizácii podľa pravidiel určovania priemerného alebo pravdepodobného zárobku.
Najvyšší súd SR nadviazal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej náhrada mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru nepodlieha valorizácii. V posudzovanom prípade doplnil aj argument, že mzdy zamestnancov žalovaného boli v určitom období „zmrazené“, takže zvýšenie pravdepodobného zárobku ani neprichádzalo do úvahy.
Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť odmietol a potvrdil, že právne závery všeobecných súdov sú ústavne akceptovateľné. Zdôraznil, že ak súdy vychádzajú z ustálenej judikatúry a svoje rozhodnutie primerane odôvodnia, nejde o svojvoľný postup.
Z pohľadu praxe to znamená, že zamestnanci spravidla nemajú nárok na dodatočné zvýšenie (valorizáciu) náhrady mzdy priznanej z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, a to ani v prípade, ak by sa ich zárobok medzičasom zvýšil.
Pre zamestnávateľov uvedené rozhodnutie potvrdzuje stabilitu doterajšieho výkladu a znižuje riziko dodatočných finančných nárokov zo strany zamestnancov nad rámec už priznanej náhrady mzdy.
Okresný súd Nitra sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. 31Cb/28/2023 zaoberal otázkou, či elektronické podanie doručené e-mailom môže spĺňať požiadavky na podpis v zmysle platnej právnej úpravy. V posudzovanom prípade žalovaný uznal nárok žalobcu prostredníctvom e-mailu.
Súd konštatoval, že predmetné podanie spĺňalo všeobecné náležitosti podľa Civilného sporového poriadku, pričom obsahovalo aj jednoduchý
elektronický podpis.
Pri posúdení vychádzal súd z nariadenia eIDAS, podľa ktorého elektronickým podpisom môžu byť akékoľvek údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie.
Súd zároveň zdôraznil, že pri podaniach, ktoré nie sú podaniami vo veci samej, Civilný sporový poriadok nevyžaduje ich dodatočnú autorizáciu kvalifikovaným elektronickým podpisom. Jednoduchý elektronický podpis tak môže byť za určitých okolností postačujúci.
Najčastejšie má potom v praxi takýto jednoduchý elektronický podpis podobu či už reťazca jednotlivých znakov tvoriacich meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby alebo naskenovaného vlastnoručného podpisu vloženého do dokumentu.
Z pohľadu praxe rozhodnutie naznačuje flexibilnejší prístup súdov k posudzovaniu elektronickej komunikácie. Zároveň však platí, že miera požadovanej formy podpisu závisí od povahy konkrétneho úkonu, a preto nemožno bez ďalšieho vychádzať z toho, že akékoľvek e-mailové podanie
bude vždy spĺňať zákonné požiadavky.
Český Najvyšší správny súd sa v rozsudku sp. zn. 7 Ads 52/2025 zaoberal otázkou, či programátori formálne pôsobiaci ako osoby samostatne zárobkovo činné v skutočnosti nevykonávali závislú prácu mimo pracovnoprávneho vzťahu. Súd potvrdil záver správnych orgánov aj krajského súdu, že v posudzovanom prípade išlo o nelegálnu prácu vykonávanú mimo pracovnoprávneho vzťahu.
Súd zdôraznil, že pri posudzovaní obdobných vzťahov nie je rozhodujúce formálne označenie zmluvy ani vôľa strán spolupracovať v režime SZČO. Rozhodujúci je vždy skutočný obsah vzťahu a faktické podmienky výkonu práce. Ak činnosť napĺňa znaky závislej práce, musí byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu bez ohľadu na to, že zmluvné strany zvolili obchodnoprávny režim.
V posudzovanom prípade súdy vychádzali zo súhrnu viacerých okolností, ktoré v ich celku svedčili o výkone závislej práce. Išlo najmä o dlhodobú a sústavnú spoluprácu, osobný výkon práce, plnenie úloh podľa pokynov a v mene spoločnosti, nemožnosť odmietať pridelené zákazky či výkon práce v rozsahu približne zodpovedajúcom plnému úväzku.
Významnú úlohu zohralo aj to, že programátori pracovali spolu so zamestnancami spoločnosti na spoločných projektoch a za veľmi podobných podmienok, čo podľa súdu podporovalo záver o ich faktickom začlenení do organizačnej štruktúry spoločnosti.
Súd zároveň potvrdil, že jednotlivé okolnosti, ako napríklad hodinová odmena, evidencia odpracovaného času, možnosť práce z domu či flexibilita pracovného času, samy osebe ešte nemusia znamenať výkon závislej práce. Rozhodujúce je ich posúdenie v širšom kontexte všetkých ostatných zistených skutočností.
Za dôležitý možno považovať aj záver, že dobrovoľná voľba režimu SZČO zo strany programátorov sama osebe nevylučuje existenciu závislej práce. Ak sú naplnené jej zákonné znaky, zmluvná voľnosť strán ustupuje kogentnej úprave pracovného práva.
Z pohľadu praxe rozhodnutie potvrdzuje, že pri spolupráci so SZČO nie je rozhodujúce len formálne znenie zmluvy ani obvyklosť takého modelu v konkrétnom odvetví. Kľúčové je celkové faktické nastavenie vzťahu. Až súhrn viacerých okolností môže viesť k záveru, že ide o výkon závislej práce mimo pracovnoprávneho vzťahu.
Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-526/24 – Brillen Rottler, sa zaoberal otázkou, či prvú žiadosť o prístup k osobným údajom zo strany dotknutej osoby možno považovať za „neprimeranú“ a či má dotknutá osoba nárok na náhradu škody vyplývajúcej z porušenia práva na prístup k týmto údajom.
Súdny dvor priniesol významné spresnenie práva dotknutej osoby na prístup k osobným údajom podľa GDPR. Podľa súdu môže byť žiadosť o prístup odmietnutá ako zneužívajúca, ak je podaná výlučne s cieľom pripraviť si podklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody.
Súd zdôraznil, že právo na prístup k osobným údajom slúži predovšetkým na to, aby si dotknutá osoba overila zákonnosť spracúvania svojich údajov. Ak je však toto právo využité na iný účel, najmä ako nástroj pre budúce súdne spory, môže ísť o zneužitie práva. Kľúčovým záverom je, že samotný úmysel domáhať sa náhrady škody ešte automaticky neznamená zneužitie. Problém nastáva až vtedy, ak ide o jediný alebo dominantný účel žiadosti, bez reálneho záujmu na ochrane osobných údajov.
Rozhodnutie tak nastavuje dôležitú hranicu medzi legitímnym výkonom práv dotknutej osoby a ich zneužívaním. Pre podnikateľov predstavuje určitú ochranu pred špekulatívnymi žiadosťami, zároveň však kladie dôraz na individuálne a opatrné posudzovanie každého prípadu.
10.3.2025
Vláda dňa 03.02.2026 schválila návrh zákona o obchodnom registri, ktorý predstavuje komplexnú úpravu tejto oblasti, ktorá má v plnom rozsahu nahradiť doterajšiu právnu úpravu z roku 2003. Jeho cieľom je najmä modernizácia, digitalizácia procesov a zníženie administratívnej záťaže. Nový zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 17.08.2026.
Nová úprava prináša významné zmeny, ktoré ovplyvnia fungovanie obchodného registra, ako aj postupy pri zápisoch a evidencii.
Zavádza sa Register rezervovaných obchodných mien, samostatná evidencia, v ktorej si môže podnikateľ vopred rezervovať obchodné meno ešte pred podaním návrhu na jeho zápis do obchodného registra.
Maximálna dĺžka rezervácie obchodného mena je 60 dní, počas ktorých ho nebude možné zapísať ani rezervovať iným subjektom. Register bude súčasťou informačného systému obchodného registra a viesť ho bude Okresný súd Žilina prostredníctvom špecializovaného portálu.
Medzi ďalšie zmeny patrí úprava požiadaviek na osvedčenie podpisov na dokumentoch, ktoré sú podkladom pre zápis do obchodného registra. Po novom sa osvedčenie nebude vyžadovať v prípade, ak je dokument autorizovaný advokátom.
Povinná autorizácia advokátom alebo forma notárskej zápisnice sa zavádza pre niektoré korporátne dokumenty, kde doteraz stačil osvedčený podpis. Týka sa to napríklad:
– zakladateľských dokumentov obchodných spoločností,
– zmlúv o prevode obchodného podielu,
– rozhodnutia o zvýšení alebo znížení základného imania, ak sa mení pomer obchodných podielov,
– rozhodnutí o menovaní a odvolaní štatutárov,
– zmien spoločenskej zmluvy, ak sa určuje iný pomer hlasov spoločníkov.
Novela tiež priznáva právnu záväznosť údajom zverejneným na webovom sídle obchodného registra. Tento mechanizmus má zjednodušiť obchodný a úradný styk a znížiť administratívne náklady podnikateľov. Zverejnené údaje už nebude potrebné preukazovať pred štátnymi orgánmi ani v obchodnom styku.
Jednou z kľúčových zmien je zrušenie obmedzenia pre jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným. Fyzická osoba už nebude limitovaná počtom spoločností, v ktorých môže byť jediným spoločníkom a jednoosobová spoločnosť bude môcť založiť ďalšiu spoločnosť ako jej jediný spoločník.
Zmeny sa dotkli aj procesu vydania živnostenského oprávnenia. Podľa pôvodnej úpravy si pred zápisom do obchodného registra spoločnosť musela samostatne vybaviť živnostenské oprávnenie. Nová úprava stanovuje, že pre živnosti uvedené v prílohe č. 4a živnostenského zákona vzniká oprávnenie utomaticky dňom zápisu spoločnosti do obchodného registra.
V praxi to znamená, že spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má v predmete podnikania len vybrané voľné živnosti, získa oprávnenie okamžite zápisom, bez potreby podania osobitného ohlásenia. Automatický vznik oprávnenia sa nevzťahuje na ostatné živnosti.
Zavádza sa aj automatické preberanie údajov z iných štátnych informačných systémov, aby údaje zapísané v obchodnom registri vždy zodpovedali aktuálnym údajom v zdrojových alebo referenčných registroch. V praxi to znamená, že ak sa nejaký údaj zmení v inom štátnom registri (napríklad v registri fyzických osôb), obchodný register sa automaticky aktualizuje podľa tejto zmeny.
Zákon spresňuje aj podmienky zastupovania navrhovateľa pri registrácii. Cieľom je najmä obmedziť rôzne nepoctivé praktiky. Po novom sa preto výslovne uvádza, že navrhovateľa môže zastupovať iba advokát, notár alebo jeho vlastný zamestnanec, pričom návrh zákona tieto podmienky zastúpenia ešte bližšie upravuje. Zároveň však naďalej platí, že samotná zapísaná osoba môže podať návrh na registráciu aj bez právneho zástupcu.
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon, ktorý je účinný od 01.04.2025. Navrhovaná úprava reaguje na prvé skúsenosti z praxe a jej cieľom nie je meniť samotnú podstatu reformy, ale spresniť pravidlá a zjednodušiť ich fungovanie v každodennom živote.
Návrh zákona presnejšie definuje rôzne typy stavieb, ako sú budovy, pozemné a inžinierske stavby, a tiež upravuje pojmy ako „zmontovaný výrobok“. Navrhované zmeny spresňujú aj dokumentáciu potrebnú pri drobných stavbách a stavebných úpravách, vrátane toho, kto ju môže spracovávať, spôsob podávania žiadostí o stavebný zámer či projekt stavby.
Ďalej upravuje postupy stavebných úradov a stavebného dozoru, overovanie projektov, kolaudáciu a zmeny v užívaní stavieb. Rieši tiež vysporiadanie práv medzi štátom a správcom majetku a odstraňuje duplicity v pravidlách a priestupkoch. Cieľom je zjednodušiť pravidlá, jasne určiť povinnosti a zlepšiť kontrolu pri stavebných prácach.
Navrhovaná účinnosť týchto zmien je od 01.07.2026. Pre bežného stavebníka by mala novela znamenať najmä menej byrokracie pri jednoduchších stavbách, jasnejšie pravidlá a väčšiu právnu istotu v povoľovacích procesoch.
Dňa 12.02.2026 rozhodla Národná rada Slovenskej republiky o posunutí účinnosti zákonnej povinnosti, podľa ktorej budú musieť predávajúci umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu pri nákupe nad 1 euro. Pôvodne mala táto povinnosť platiť od 01.03.2026, po novom sa účinnosť presúva na 01.05.2026. Novela zákona o platobných službách aktuálne čaká na podpis prezidenta.
K odkladu došlo najmä preto, aby podnikatelia, predovšetkým malé prevádzky, živnostníci a remeselníci, získali viac času na technickú a organizačnú prípravu. Zákonodarca zároveň zohľadnil aj administratívne zaťaženie podnikateľov, keďže pôvodný marcový termín kolidoval s obdobím podávania daňových priznaní.
Zákon pritom neurčuje konkrétnu formu bezhotovostnej platby. Každý podnikateľ si môže vybrať riešenie, ktoré mu najviac vyhovuje, či už ide o klasický platobný terminál, QR platby alebo inú dostupnú formu bezhotovostnej úhrady. Možnosť platby v hotovosti zostáva zachovaná.
K termínu účinnosti budú štyri banky, VÚB, Tatra banka, ČSOB a Slovenská sporiteľňa, pripravené zasielať notifikácie o prijatí bezhotovostnej platby priamo do pokladnice eKasa. Vďaka tomu budú môcť predávajúci okamžite overiť, či kupujúci zaplatil cez QR platbu. Tieto banky pokrývajú približne 80 % bankového trhu na Slovensku. Službu notifikátora okamžitých platieb poskytuje Finančná správa bezplatne.
Novela zároveň zakazuje bankám účtovať poplatky za tieto notifikácie až do konca roka 2027, ak využívajú technické riešenie Finančného riaditeľstva SR. Finančná správa navyše poskytne bezplatný nástroj na okamžité overenie prijatia platby.
Dňa 20.01.2026 prijal Európsky parlament uznesenie, ktorým vyzval na vytvorenie nového právneho rámca pre podnikanie v Európskej únii, tzv. 28. režimu. Tento režim má fungovať popri existujúcich 27 národných právnych systémoch ako dobrovoľná alternatíva. Navrhovaná právna forma spoločnosti, na ktorú sa tento režim vzťahuje by mala niesť názov Societas Europaea Unificata (S.EU), Jednotná európska spoločnosť, a jej cieľom je zjednodušiť cezhraničné podnikanie, znížiť administratívnu záťaž a podporiť rast inovatívnych firiem na jednotnom trhu EÚ.
Podstata návrhu spočíva v tom, že S.EU, by sa neriadila 27 rôznymi národnými úpravami, ale jedným súborom harmonizovaných pravidiel platných vo všetkých členských štátoch. V súčasnosti totiž firmy expandujúce do zahraničia čelia rozdielnym požiadavkám v oblasti obchodného práva, daní, pracovnoprávnych predpisov či insolvenčných konaní. Tieto rozdiely zvyšujú náklady, komplikujú vstup na nové trhy a vytvárajú právnu neistotu. Zavedenie 28. režimu má tieto bariéry výrazne obmedziť.
Jednou z najvýraznejších zmien má byť úplná digitalizácia zakladania a správy spoločností. Registrácia S.EU by mala prebiehať plne online a trvať najviac 48 hodín. Vzniknúť má jednotný digitálny portál EÚ ako centrálne miesto pre administratívne úkony, ukladanie dokumentov a overovanie totožnosti, pričom sa uplatní princíp „iba raz“, teda spoločnosť nebude musieť opakovane predkladať tie isté dokumenty rôznym orgánom v rôznych štátoch. Na založenie by malo postačovať minimálne imanie vo výške 1,- euro.
Dôležitou súčasťou režimu je aj podpora zamestnaneckých akciových programov. Cieľom je zaviesť harmonizované pravidlá, ktoré umožnia firmám odmeňovať zamestnancov podielom na úspechu spoločnosti bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte pracujú. Zároveň sa navrhuje umožniť presun sídla spoločnosti do iného členského štátu bez jej likvidácie a opätovného založenia. V oblasti riešenia sporov sa uvažuje o vytvorení špecializovaného mechanizmu riešenia sporov týkajúcich sa S.EU, ktorý by mal byť podmienený súhlasom zúčastnených strán.
Napriek snahe o jednotné pravidlá však spoločnosti budú musieť naďalej dodržiavať národné pracovné právo a pravidlá o participácii zamestnancov v štáte, kde zamestnanci vykonávajú prácu. Cieľom teda nie je obchádzanie sociálnych štandardov, ale zjednodušenie korporačného a administratívneho rámca podnikania.
Je potrebné zdôrazniť, že uznesenie Európskeho parlamentu predstavuje politický impulz a výzvu na predloženie konkrétneho legislatívneho návrhu. O finálnej podobe a praktickom fungovaní 28. režimu rozhodne ďalší legislatívny proces na úrovni EÚ.
V Zbierke zákonov SR bol dňa 04.02.2026 vyhlásený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým súd vyhlásil hlavné časti zákona č. 109/2025 Z. z., ktoré mali výrazne sprísniť pravidlá pre mimovládne organizácie (MVO) za protiústavné.
Nálezom Ústavného súdu sa zrušila povinnosť pre MVO vypracovávať a zverejňovať výkaz s identifikačnými údajmi osôb (meno, priezvisko, názov firmy), ktoré im darovali viac ako 5.000,- EUR.
MVO tiež nebudú považované za „povinné osoby“ podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to najmä s ohľadom na absentujúci prvok verejnosti, ktorý tento zákon vyžaduje. Súd rozhodol, že MVO nemusia sprístupňovať informácie podľa tohto zákona, a to ani v prípade, ak prijímajú verejné prostriedky.
Nález konštatuje, že zaradenie MVO pod zákon o slobodnom prístupe k informáciám by mohlo viesť k ich „zahlteniu“ žiadosťami čo by ohrozilo ich samotnú existenciu a primárnu činnosť. Súd zdôraznil, že hoci je transparentnosť legitímny cieľ, nemožno ho dosahovať plošným a nediferencovaným zverejňovaním osobných údajov darcov, čo by mohlo mať „odradzujúci účinok“ na podporu občianskej spoločnosti.
Nález Ústavného súdu tak posilňuje ochranu MVO pred nadmerným byrokratickým zaťažením a bráni zneužívaniu žiadostí o informácie na ich šikanovanie. Zároveň chránia právo darcov a prispievateľov na súkromie, pričom každý darca má slobodu rozhodnúť, či sa informácie o nakladaní s jeho majetkom sprístupnia verejnosti.
2.2.2026
Európska komisia predĺžila platnosť rozhodnutí o primeranosti pre Spojené kráľovstvo až do 27. decembra 2031. Rozhodnutia sa týkajú všeobecného prenosu dát podľa GDPR a tiež spolupráce v oblasti práva a bezpečnosti. Ich platnosť je časovo obmedzená s cieľom umožniť pravidelné preskúmanie, či právny rámec Spojeného kráľovstva naďalej spĺňa vysoké štandardy ochrany osobných údajov.
V praxi to znamená, že osobné údaje možno do Spojeného kráľovstva naďalej prenášať bez dodatočných povolení či špeciálnych záruk, ako sú štandardné zmluvné doložky alebo vnútropodnikové pravidlá. Prenos údajov do Spojeného kráľovstva tak zostáva bezpečný a jednoduchý.
Od 1. januára 2026 dochádza k významnej zmene definície závislej práce podľa § 1 Zákonníka práce. Z textu zákona sa vypúšťajú slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ a závislá práca sa tak bude posudzovať na základe zostávajúcich štyroch kritérií: nadriadenosť zamestnávateľa
a podriadenosť zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov a v mene zamestnávateľa.
Táto úprava reaguje na potrebu boja proti nelegálnemu zamestnávaniu a obchádzaniu pravidiel výkonu závislej práce mimo pracovného pomeru, tzv.
„švarcsystému“.
Kritérium určovania pracovného času zamestnávateľom sa dnes považuje za právny prežitok, najmä v sektoroch s flexibilným alebo výsledkovo orientovaným spôsobom práce, ako sú IT či mediálny sektor.
Dlhodobé skúsenosti a judikatúra pritom ukazujú, že jednotlivé znaky závislej práce nemajú rovnakú váhu, pričom rozhodujúce je najmä riadenie a kontrola práce zo strany zamestnávateľa, teda vzťah nadriadenosti a podriadenosti.
Nová úprava by mala znížiť možnosti účelového obchádzania zákona, obmedziť fiktívne živnosti či jednoosobové s.r.o., ktoré vykonávajú závislú prácu, a zároveň posilniť oprávnenia kontrolných orgánov, ako sú Inšpektorát práce či Finančná správa.
V roku 2026 nadobudnú postupne účinnosť viaceré významné zmeny v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré reagujú na európske smernice a cieľ podporiť udržateľnú spotrebu.
Od 1. januára 2026 sa menia pravidlá pre oznamovanie zliav. Zľava musí vždy vychádzať z predchádzajúcej ceny, ktorá platila počas posledných 30 dní. Obchodník už nemôže zľavu počítať alebo prezentovať z akejkoľvek inej sumy, napríklad z odporúčanej ceny alebo z umelo navýšenej hodnoty. Cieľom tejto zmeny je podľa dôvodovej správy zabrániť vytváraniu klamlivého dojmu zľavy, napríklad v situáciách, keď sa cena pred zľavou najskôr zvýši a následne sa uvádza „znižená“ cena, ktorá v skutočnosti nie je reálna.
Od 27. septembra 2026 vstúpia do platnosti zásadné zmeny v oblasti predzmluvného informovania spotrebiteľov o životnosti, opraviteľnosti a environmentálnych vlastnostiach tovaru. Obchodníci budú musieť spotrebiteľov jasne informovať o zákonnej zodpovednosti za vady tovaru, vrátane dĺžky trvania záruky.
Obchodníci budú zároveň povinní informovať o bodovom hodnotení opraviteľnosti výrobku, dostupnosti náhradných dielov, ich predpokladaných nákladoch a postupe objednania, ako aj o obmedzeniach opravy a údržby.
Podobné informačné povinnosti sa vzťahujú aj na digitálne produkty, kde musí obchodník uviesť minimálnu dobu poskytovania bezplatných
softvérových aktualizácií, vrátane bezpečnostných, ak mu tieto údaje poskytol výrobca alebo poskytovateľ digitálneho obsahu či služby.
Novela kladie väčší dôraz na transparentnosť a rozširuje zoznam nekalých obchodných praktík, pričom sprísňuje pravidlá proti tzv. greenwashingu. Od 31. júla 2026 sa zavádza európsky formulár, ktorý spotrebiteľom uľahčí výber opravárenských služieb ešte pred odovzdaním tovaru na opravu.
Novela zároveň zavádza povinnosť výrobcu opraviť alebo zabezpečiť opravu tovaru na žiadosť spotrebiteľa, vrátane možnosti dočasného náhradného alebo renovovaného výrobku. Povinnosť platí pre produkty, pri ktorých je opraviteľnosť stanovená európskymi predpismi, a oprava musí byť bezplatná alebo za primeranú cenu.
Povinnosť sa neuplatní, ak oprava nie je možná. Po prvej oprave sa automaticky predlžuje doba zodpovednosti za vady o 12 mesiacov. Predávajúci musí spotrebiteľa pred opravou informovať o práve vybrať si medzi opravou a výmenou a o tom, že oprava predlžuje dobu zodpovednosti. V praxi to znamená, že ak spotrebiteľ zvolí opravu, získa k zostávajúcej lehote ešte jeden rok ochrany.
Ak výrobca nemá sídlo v EÚ, zodpovednosť za opravu sa postupne prenáša na splnomocneného zástupcu, dovozcu alebo distribútora.
Zákon tiež zakazuje používať zmluvné alebo technické obmedzenia, ktoré by bránili oprave, pokiaľ nie sú opodstatnené legitímnymi faktormi, napríklad ochranou duševného vlastníctva.
Novela zároveň rozširuje dohľadové orgány, medzi ktoré sa po novom zaraďuje aj Úrad pre reguláciu hazardných hier.
Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje nový zákon, ktorý má nahradiť doterajší zákon o vadných výrobkoch transponovaním novej európskej smernice o zodpovednosti za chybné výrobky.
Nová právna úprava, ktorá sa očakáva v decembri 2026, reaguje na technologický vývoj, digitalizáciu a rozmach softvéru či umelej inteligencie, pričom rozširuje pojem výrobku aj na digitálne komponenty, softvér a inteligentné systémy.
Od 1. júna 2026 by mal vstúpiť do platnosti nový zákon o transparentnom odmeňovaní. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania jeho návrh, ktorého cieľom je posilniť zásadu rovnakého odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Podľa návrhu budú musieť firmy zverejňovať informácie o platoch v pracovných ponukách a uchádzači už nebudú povinní uvádzať svoj predchádzajúci príjem. Nová legislatíva zároveň zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia a ukladá veľkým firmám s viac než 100 zamestnancami pravidelné reportovanie rozdielov v odmeňovaní.
Cieľom zákona je zvýšiť transparentnosť, odstrániť neopodstatnené rozdiely v odmeňovaní a zabezpečiť, aby zamestnanci dostávali rovnakú odmenu za rovnakú prácu.
Slovenský zákon o ochrane osobných údajov čaká na novelizáciu, ktorá je momentálne vo fáze vyhodnocovania pripomienok po verejnom pripomienkovom konaní. Cieľom novely je zosúladiť vnútroštátnu legislatívu s európskymi pravidlami GDPR, zohľadniť moderné technológie a postupy
spracovania osobných údajov a zjednodušiť existujúce pravidlá. Novela má odstrániť duplicity, sprehľadniť zákon a upraviť doplnkové ustanovenia, ktoré členské štáty môžu prispôsobiť svojim potrebám.
Očakáva sa, že prinesie jasnejšie práva dotknutých osôb v digitálnom prostredí, zvýšené povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov vrátane evidencie a oznamovania spracovania, prísnejšie bezpečnostné opatrenia a efektívnejší dohľad zo strany Úradu na ochranu osobných údajov.
Novela reflektuje aj skúsenosti z praxe, masívnu digitalizáciu a využívanie umelej inteligencie pri spracovaní dát. Termín účinnosti sa plánuje na 1. júla 2026.
Od 1. apríla 2026 sa zjednodušuje výplata nemocenských dávok a znižuje administratívna záťaž pre zamestnávateľov. Ide o nemocenské, materské, tehotenské, ošetrovné a vyrovnávacie dávky.
Sociálna poisťovňa bude dávky vyplácať tromi spôsobmi:
• na bankový účet poisteného (pri zahraničných účtoch aj SWIFT/BIC),
• rovnakým spôsobom, akým zamestnávateľ vypláca mzdu,
• alebo na adresu trvalého pobytu poisteného, ak nie je známy účet ani spôsob výplaty.
Pri prihlásení nového zamestnanca (poistenie vzniká po 31. marci 2026) musia zamestnávatelia uviesť v RLFO číslo účtu zamestnanca alebo informáciu o hotovostnej výplate. Každú zmenu spôsobu výplaty treba oznámiť do 10 dní.
Ak poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo v tomto období, zamestnávateľ musí do 31. marca 2026 nahlásiť číslo účtu alebo hotovostnú výplatu. Po oznámení nebude potrebné zasielať potvrdenia pri každej dočasnej PN zamestnanca.
Najvyšší súd ČR rozhodnutím z 27. novembra 2025 č. 21 Cdo 2618/2025 potvrdil, že zamestnávateľ môže preveriť obsah pracovného počítača zamestnanca, ak existuje opodstatnené podozrenie na porušenie pracovných povinností.
Súd uznal postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec počas výpovednej lehoty zneužil firemný počítač a interné dokumenty na spoluprácu s konkurenciou. Kontrola pritom bola primeraná, prebehla po opakovanom upozornení a nezasahovala do súkromnej korešpondencie.
Rozsudok však neznamená, že zamestnávateľ môže neobmedzene sledovať všetky zariadenia zamestnancov. Je potrebné nastaviť jasné pravidlá používania pracovných prostriedkov, stanoviť, do akej miery a či je dovolené súkromné využívanie, a zamestnancov o tom informovať.
Odporúča sa tiež obmedziť administrátorské práva a zaviesť základný monitoring zariadení. Zasahovať do obsahu možno iba pri konkrétnom podozrení na porušenie pravidiel, a to primerane, pričom celý postup by mal byť riadne zdokumentovaný.
V roku 2026 sa plánujú rozsiahle kontroly zamerané na to, ako sa na Slovensku spracúvajú osobné údaje, najmä v systémoch súvisiacich s ochranou hraníc, vízami, migráciou a bezpečnosťou, ale aj v bežných podnikateľských činnostiach.
Prvá časť kontrol sa zameriava na štátne informačné systémy, ktoré sa používajú pri ochrane schengenského priestoru a pri spolupráci medzi členskými štátmi EÚ. Ide najmä o systémy, ktoré pracujú s citlivými údajmi cudzincov, cestujúcich alebo osôb preverovaných políciou.
Kontrolovať sa bude, ako zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a externé vízové centrá spracúvajú osobné údaje pri vybavovaní schengenských víz. Pozornosť sa zameria na to, či sa údaje používajú len na oprávnené účely, či sú dostatočne chránené a či majú žiadatelia o víza možnosť uplatniť svoje práva.
Ďalšou oblasťou sú policajné a hraničné systémy, ktoré pomáhajú overovať osoby na hraniciach alebo pri policajnej činnosti. Kontroly preveria, ako Policajný zbor pracuje s osobnými údajmi v Schengenskom informačnom systéme a vo vízovom systéme, a či sa údaje spracúvajú zákonným spôsobom a v primeranom rozsahu.
Osobitná pozornosť sa bude venovať systému Eurodac, ktorý pracuje s biometrickými údajmi, napríklad s odtlačkami prstov. Kontroly sa zamerajú
na to, či sú tieto citlivé údaje spracúvané bezpečne a len v prípadoch, ktoré povoľuje zákon.
Kontrolovaná bude aj činnosť Národnej ústredne informácií o pasažieroch, ktorá spracúva údaje o cestujúcich v leteckej doprave. Cieľom je preveriť, či sa tieto údaje používajú výlučne na účely boja proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti a či sú primerane chránené.
Druhá časť plánu kontrol sa týka bežných prevádzkovateľov a firiem, ktoré spracúvajú osobné údaje v rizikovejších situáciách. Kontroly sa zamerajú najmä na:
• firmy prevádzkujúce hazardné hry,
• uzatváranie a plnenie zmlúv na diaľku (napr. online služby),
• používanie biometrických údajov zamestnancov (napr. odtlačky prstov),
• spracúvanie údajov na štatistické účely,
• prípady, keď firma využíva na spracúvanie údajov externého dodávateľa (kontrola zmlúv o poverení so spracúvaním osobných údajov).
Predpokladaný dátum otvorenia podávania žiadostí o granty na rok 2026 je 2. februára 2026. Malé a stredné podniky majú opäť možnosť využiť finančnú podporu prostredníctvom SME Fund.
Podpora zahŕňa službu IP Scan, pri ktorej experti analyzujú obchodný model a produkty firmy a pomôžu vytvoriť stratégiu v oblasti duševného vlastníctva. Za túto službu je možné získať refundáciu až 90 % z ceny, maximálne do výšky 800 EUR.
Pre registráciu ochranných známok a dizajnov poskytuje fond náhradu 75 % poplatkov za prihlášky na národnej, regionálnej alebo európskej úrovni, prípadne 50 % poplatkov pri registrácii mimo EÚ.
Fond tiež podporuje patenty – refunduje 75 % poplatkov za rešerše, podanie a udelenie patentov v rámci EÚ a 50 % nákladov na vypracovanie a podanie európskej patentovej prihlášky.
Pre záujemcov o odrody rastlín je k dispozícii refundácia 75 % poplatkov za online prihlášku práv Spoločenstva k odrodám rastlín, maximálne do výšky 1 500 EUR.
3.12.2025
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 03.12.2025 návrh zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý má nahradiť doterajšiu právnu úpravu zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Nová právna úprava nadobúda účinnosť od 01.01.2026.
Zákon prináša zásadné zmeny pre podnikateľov aj zákazníkov. Reflektuje súčasný trend, v ktorom sa bezhotovostné platby stali bežnou súčasťou života. Cieľom je zjednodušiť podnikateľské procesy, uľahčiť platenie pre zákazníkov a zároveň efektívnejšie bojovať proti daňovým únikom.
Nanovo sa definuje osoba povinná evidovať tržbu prostredníctvom pokladnice eKasa. Zákon sa bude vzťahovať na predávajúceho, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikania alebo na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti a prijíma platby za predaj tovaru alebo poskytovanie služby, bez ohľadu kde má trvalý pobyt alebo sídlo.
Prijatým zákonom sa zavádza nový typ pokladnice, softvérovú on-line registračnú pokladnicu. Podnikateľ sa môže rozhodnúť, či bude používať tento typ pokladnice alebo bude používať klasickú on-line registračnú pokladnicu, respektíve virtuálnu registračnú pokladnicu.
Dôležitou novinkou je povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu, ak hodnota nákupu presiahne 1 €. To znamená, že zákazník môže zaplatiť kartou, mobilom, online prevodom alebo cez QR kód. Tieto možnosti poskytujú aj menším podnikateľom cenovo dostupné spôsoby, ako splniť povinnosť prijímať bezhotovostné platby.
Výnimka z tejto povinnosti platí v prípade, ak v čase platenia nie je dostupné internetové pripojenie, alebo ak nastane výpadok systému finančnej správy, potvrdzujúci bezhotovostné transakcie.
Za nesplnenie tejto povinnosti je možné podnikateľovi uložiť pokutu vo výške od 500 do 15.000 €.
Zákon sa týka výlučne evidencie tržieb prostredníctvom pokladnice eKasa, softvérovej online registračnej pokladnice. Povinné elektronické evidovanie tržby z predaja v systéme eKasa sa vzťahuje na všetky služby s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu mieru transparentnosti.
Zákon ďalej zavádza povinnosť podnikateľa ohlásiť zlyhanie pokladnice finančnej správe najneskôr do konca pracovného dňa. Hlásenie sa bude podávať elektronicky.
Už v predošlých vydaniach Legal News sme sa venovali problematike ustanovení § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1 druhej vety zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení zákona č. 401/2024 Z. z. Tieto ustanovenia sa týkajú úhrady za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií.
Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 05.11.2025 nález, sp. zn. PL. ÚS 6/2025, v ktorom skonštatoval, že predmetné ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd v náleze zdôraznil, že zavedenie akejkoľvek dodatočnej finančnej záťaže na strane oprávnenej osoby znižuje štandard ochrany a výkonu práva na informácie.
Podľa názoru súdu podmieňovanie vyhľadávania a mimoriadne rozsiahleho sprístupnenia informácií zaplatením finančnej úhrady v nešpecifikovanej výške spôsobí nerovnosť vo vzťahu k žiadateľom o informácie z dôvodu majetku, pričom takáto úprava je v rozpore s požiadavkou zákazu diskriminácie.
V nadväznosti na tento nález je Národná rada Slovenskej republiky povinná do šiestich mesiacov od jeho vyhlásenia upraviť predmetné ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby boli v súlade s ústavou.
Vláda schválila novelu zákona, ktorá mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela účinná od 01.01.2026 prináša zásadné zmeny v spôsobe hodnotenia dôchodkových nárokov rodičov. Cieľom tejto legislatívnej úpravy je odstrániť doterajšie nerovnosti, ktoré mohli negatívne ovplyvňovať výšku dôchodku, predovšetkým matiek, venujúcich sa starostlivosti o deti. Novela zabezpečuje, aby obdobie starostlivosti o dieťa nebolo na úkor primeraného materiálneho zabezpečenia v dôchodku.
Obdobie, počas ktorého sa rodič staral o dieťa (3 roky, respektíve 18 rokov pri dieťati s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), sa bude hodnotiť tak, akoby v tom čase pracoval a zarábal svoj priemerný zárobok dosiahnutý počas celého pracovného života. Do dôchodku sa započíta „fiktívny príjem“ vo výške celoživotného priemeru, čím sa eliminuje riziko nízkeho dôchodku z dôvodu starostlivosti o dieťa počas určitého obdobia.
Novela okrem iného upravuje aj možný súbeh rôznych typov povinného dôchodkového poistenia. To znamená, že rodič bude môcť byť súčasne poistencom štátu z titulu starostlivosti o dieťa a poistencom z titulu zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO). Tento súbeh bude platiť bez ohľadu na výšku príjmu, čo odstraňuje doterajšie obmedzenia.
Nové pravidlá sa nebudú týkať len budúcich dôchodcov. Sociálna poisťovňa má povinnosť postupne prepočítať všetky relevantné dôchodky (starobné, predčasné, invalidné) priznané od 1. januára 2004.
Zákon č. 312/2025 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zavádza od 01.12.2025 významnú zmenu v systéme pomoci so splátkami hypoték.
Po novom sa poskytovanie pomoci so zvýšenými splátkami hypoték presúva zo štátu na komerčné banky. Štát už nebude vyplácať príspevok na zvýšené splátky, túto úlohu majú podľa zákonodarcu prebrať jednotlivé banky.
Banky budú pomoc poskytovať na dobrovoľnom základe, v prípade, že by sa do systému pomoci nezapojila väčšina z nich, štát si vyhradzuje právo uložiť túto povinnosť zákonom.
O poskytnutí pomoci bude banka rozhodovať na individuálnej báze. Klientom, ktorí doteraz poberali príspevok prostredníctvom úradu práce, bude pomoc vyplácaná automaticky. Ostatní klienti budú musieť o pomoc požiadať a splniť zákonom stanovené podmienky, najmä preukázať zvýšenie splátky v dôsledku refixácie úrokovej sadzby a splniť príjmové limity.
Výška pomoci zostáva na doterajšej úrovni, to znamená, že banka uhradí 75 % z rozdielu medzi novou a referenčnou splátkou, najviac však vo výške 150 € mesačne.
Zákonodarca prenáša túto zodpovednosť na komerčné banky s cieľom zabezpečiť adresnejšie posudzovanie individuálnej finančnej situácie klientov, keďže banky disponujú detailnejšími informáciami o ich úverových vzťahoch.
3.12.2025
S účinnosťou od 1. novembra 2025 nadobúda platnosť zákon č. 258/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.
Novela zavádza nové prechodné ustanovenia, ktoré sa dotýkajú zamestnávateľov a zamestnancov, a postupne upravuje niektoré procesy Sociálnej poisťovne až do roku 2028.
V rámci prechodných ustanovení sa zavádza povinnosť zamestnávateľov oznámiť Sociálnej poisťovni číslo účtu zamestnanca, na ktorý je poukazovaná mzda, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti. Táto povinnosť sa týka poistenia zamestnancov, ktoré vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 a ktoré ku dňu oznámenia stále trvá. Zamestnávateľ musí túto informáciu oznámiť do 31. marca 2026 a rovnako je povinný oznámiť každú zmenu týchto skutočností, pričom spôsob oznámenia určí Sociálna poisťovňa.
Okrem prechodných ustanovení novela obsahuje aj ďalšie zmeny, ktorých účinnosť je odložená na obdobie rokov 2026 až 2028. Tieto úpravy sa týkajú najmä oblasti dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, spresnenia výpočtu poistného a administratívnych procesov súvisiacich s evidenciou poistencov.
Zavedené prechodné obdobie umožňuje Sociálnej poisťovni, zamestnávateľom aj mzdovým systémom prispôsobiť sa novým požiadavkám v oblasti elektronickej komunikácie a oznamovania údajov.
Z praktického hľadiska sa odporúča, aby zamestnávatelia a mzdové oddelenia aktualizovali interné smernice a procesy súvisiace s výplatou mzdy a oznamovaním údajov Sociálnej poisťovni. Je vhodné preveriť, či mzdové softvéry umožňujú elektronické odosielanie oznámení v predpísanom formáte a zabezpečiť, aby bola táto povinnosť splnená v stanovenej lehote.
Zákon č. 258/2025 Z. z. predstavuje prvú fázu konsolidačných zmien v oblasti sociálneho poistenia, ktorých cieľom je zvýšiť transparentnosť a efektívnosť výmeny informácií medzi zamestnávateľmi a Sociálnou poisťovňou. Pre zamestnávateľov to znamená novú administratívnu povinnosť, ktorej nesplnenie môže byť sankcionované podľa § 239 zákona o sociálnom poistení.
Vláda schválila návrh novely zákona o DPH, ktorá prináša viaceré opatrenia, ktoré smerujú k odhaľovaniu daňových podvodov a k zvýšeniu transparentnosti v systéme DPH. Ide o rozsiahlu zmenu, ktorá zasahuje do viacerých oblastí.
Zmeny sa týkajú napríklad registrácie platiteľov alebo aj nové pravidlá pre odpočet dane. Súčasťou novely zákona sú aj zmeny, ktoré sa týkajú elektronickej fakturácie. Momentálne novela čaká na schválenie v parlamente, pri čom väčšina zmien začne platiť už od 1. 1. 2026.
Novela zavádza nový inštitút, ktorým je registrácia skupiny pre DPH z úradnej moci. Cieľom tohto inštitútu je zamedzenie obchádzania daňových povinností cez formálne nezávislých, ale ekonomicky prepojených subjektov.
Správca dane bude mať po novom právomoc zaregistrovať dve alebo viac osôb ako jednu skupinu pre účely DPH. V deň registrácie skupiny nadobudne platnosť nové IČ DPH priradené skupine a zároveň zaniknú individuálne IČ DPH jej členov.
Zástupca skupiny bude mať povinnosť oznamovať zmeny v registrácii, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže viesť k pokute až do výšky 10 000 EUR. Ak sa členom takejto skupiny stane osoba registrovaná pre osobitnú úpravu v inom členskom štáte, stratí svoje individuálne IČ DPH s príponou EX.
Od roku 2027 sa rozlišuje možnosť dobrovoľnej registrácie pre zdaniteľné osoby, ktoré nespĺňajú podmienky povinnej registrácie. Nové osoby identifikované pre DPH budú ale musieť zabezpečiť technickú pripravenosť na prijímanie elektronických faktúr. Ide teda o prepojenie so systémom
e-fakturácie, ktorý sa postupne zavádza v rámci celého Slovenska.
Správca dane bude mať možnosť uložiť odberateľovi povinnosť uhradiť daň z faktúry priamo na účet daňového úradu, a nie dodávateľovi. V prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie, že dodávateľ daň neodvedie. Ak odberateľ túto povinnosť nesplní alebo daň uhradí iba čiastočne, môže mu byť uložená pokuta až do výšky dane uvedenej na faktúre.
Ak správca dane vydá predbežné opatrenie z dôvodu obáv, že daň nebude uhradená alebo nevymožiteľná, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu sa preruší. Táto lehota začne znova plynúť až po zrušení rozhodnutia o predbežnom opatrení. Cieľom je zabrániť vyplateniu nadmerného odpočtu v prípadoch, kde hrozí riziko daňového úniku.
Novela mení taktiež aj Daňový poriadok tak, že rozširuje právomoci správcov dane pri vymáhaní daňových nedoplatkov. Po novom bude môcť správca dane zriadiť záložné právo alebo vykonať daňovú exekúciu aj keď nie je miestne príslušný danému daňovníkovi. Výnimkou zostáva správca dane, ktorý je obcou.
Novela zákona o elektronických komunikáciách prenáša do slovenskej legislatívy prepracované znenie smernice Európskej únie z roku 2018, ktorou sa ustanovuje európsky kódex elektronických komunikácií.
Zákon o elektronických komunikáciách obsahuje doterajšiu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu z roku 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Táto smernica je ale už zrušená nariadením Európskeho Parlamentu a Rady Európskej Únie z roku 2024 o opatreniach na zníženie nákladov na zavádzanie gigabitových elektronických komunikačných sietí. Na túto skutočnosť bolo potrebné reagovať aj legislatívnymi zmenami a úpravou spomínaného zákona tak, aby v praxi nedochádzalo k pochybnostiam, ktorá legislatívna norma sa má uplatňovať a ako.
Cieľom aktu o gigabitovej infraštruktúre je dôslednejšie prispieť k znižovaniu nákladov pri budovaní vysokokapacitných elektronických komunikačných sietí. Novela zároveň obsahuje spresnenia niektorých ustanovení zákona, ako aj úpravy legislatívno-technickej povahy.
Poslanci národnej rady schválili k novele viaceré pozmeňujúce návrhy z výborov. Rozšíri sa napríklad okruh poštových zásielok, pri ktorých bude umožnené dodávanie nielen proti fyzickému podpisu, ale aj na základe iného identifikačného prostriedku.
Môže ním byť PIN alebo QR kód, zaslaný adresátovi výlučne za účelom prevzatia zásielky, Zjednodušený spôsob preberania sa bude týkať najmä doporučených a poistených listových zásielok a balíkov. Bude ho možné využiť aj v samoobslužných technických zariadeniach.
Po novom sa novelou upravuje aj možnosť regulačného úradu vydávať krátkodobé povolenia na zabezpečenie rádiovej komunikácie, platné maximálne 15 dní. Určené budú aj jednorazovému účelu, ktorý nemožno predvídať. Vylepšuje sa tiež legislatívna úprava spolupráce telekomunikačných operátorov s políciou pri odhaľovaní rôznych podvodných volaní.
Návrh zákona o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy má transponovať smernicu (EÚ) 2023/970 a posilniť presadzovanie rovnakého odmeňovania prostredníctvom väčšej transparentnosti a jasných kontrolných mechanizmov.
Zavádza povinnosť zamestnávateľov nastavovať systémy odmeňovania na základe objektívnych, rodovo neutrálnych kritérií a zakazuje zisťovať predchádzajúci zárobok uchádzačov. Už v rámci výberového konania musia zamestnávatelia uvádzať výšku alebo rozpätie odmeny.
Zamestnávatelia budú povinní pravidelne predkladať správy o rozdieloch v odmeňovaní, obsahujúce údaje o rodových rozdieloch, mediáne odmien či podiele mužov a žien poberajúcich doplnkové zložky mzdy.
Povinnosť sa viaže na počet zamestnancov:
– firmy s 250+ zamestnancami každoročne do 15. apríla,
– firmy so 100–249 zamestnancami každé tri roky,
– subjekty s menej ako 100 zamestnancami môžu správu predkladať dobrovoľne.
Prvé správy budú zamestnávatelia povinní podať v roku 2027 alebo 2031.
Ak správa preukáže neodôvodnené rozdiely nad päť percent, ktoré zamestnávateľ do šiestich mesiacov neodstráni, bude musieť spolu so zástupcami zamestnancov vykonať spoločné posúdenie odmeňovania a prijať opatrenia na odstránenie zistených rozdielov.
Zákon posilňuje informačné práva zamestnancov, ktorí budú môcť žiadať údaje o vlastnej odmene aj priemernej odmene zamestnancov vykonávajúcich rovnakú alebo rovnako hodnotnú prácu.
Zároveň rozširuje právnu ochranu – pri porušení zásady rovnakej odmeny vznikne nárok na peňažnú náhradu vrátane doplatenia mzdy, náhrady za stratu príležitosti či nemajetkovej ujmy, pričom dôkazné bremeno bude niesť zamestnávateľ. Nárok bude možné uplatniť do troch rokov.
Ministerstvo práce bude zodpovedné za monitorovanie a koordináciu opatrení a za zvyšovanie informovanosti o rovnosti v odmeňovaní.
Hoci návrh prináša dodatočné administratívne povinnosti, očakáva sa pozitívny spoločenský prínos v podobe transparentnejšieho a spravodlivejšieho
pracovného prostredia.
Návrh je aktuálne v legislatívnom procese a jeho znenie sa môže ešte meniť. Predpokladaná účinnosť je od 1. júna 2026.
11.11.2025
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 21.10.2025 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Novela zákona má pomôcť ľuďom rozhodovať sa pri nákupoch rozumnejšie, a to nie len podľa ceny či značky, ale aj s ohľadom na to, ako ich voľba ovplyvňuje životné prostredie a spoločnosť. Cieľom je podporiť zodpovednú spotrebu a zároveň oživiť opravárenské služby, aby výrobky vydržali dlhšie a vznikalo tak menej odpadu.
Predajcovia budú musieť zákazníkom poskytovať viac informácií o výrobkoch. Kupujúci sa tak ľahšie dozvie, ako dlho by mal výrobok vydržať, či sa dá opraviť, ako rýchlo sa dajú zaobstarať náhradné diely a ako dlho bude fungovať softvér. Vďaka týmto informáciám sa spotrebiteľ ľahšie rozhodne, či sa mu oplatí výrobok opraviť alebo radšej kúpiť nový.
Novela tiež sprísňuje pravidlá proti neférovým praktikám obchodníkov. Po novom sa za nekalé správanie bude považovať napríklad zámerné skracovanie životnosti výrobkov, teda ich tzv. plánované zastarávanie. Rovnako aj používanie falošných alebo zavádzajúcich označení, ktoré predstierajú, že výrobok je ekologický, či šírenie nepravdivých environmentálnych tvrdení, tzv. greenwashing.
Predlžuje sa tiež doba, počas ktorej môže spotrebiteľ reklamovať vadný tovar, a to o jeden rok, ak si namiesto výmeny tovaru zvolí opravu. Zavádza sa aj nový informačný formulár, ktorý zákazníkom pomôže jednoduchšie porovnať ponuky opravárov a zorientovať sa v cenách aj službách. To by malo priniesť viac prehľadnosti a férovosti na trhu.
Zákon reaguje aj na zmeny v európskych pravidlách. Po zrušení nariadenia o riešení spotrebiteľských sporov online sa slovenské predpisy upravujú tak, aby aj na internete zostala zachovaná účinná ochrana práv spotrebiteľa
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo oznámenie o zvýšení sumy stravného pri pracovných cestách.
Od 01.12.2025 sa uplatňuje suma stravného nasledovne:
a) pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín 9,30 EUR;
b) pri pracovnej ceste v trvaní od 12 do 148 hodín patrí zamestnancovi stravné vo výške 13,80 EUR;
c) pri pracovnej ceste, ktorá presiahne 18 hodín je stravné určené vo výške 20,60 EUR
Zmiernenie zákazu maloobchodného predaja S účinnosťou od 01.10.2025 sa znižuje počet dní, počas ktorých nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorej predmetom je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, vrátane s tým súvisiacich prác.
Zákaz predaja počas sviatkov sa nevzťahuje na maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov a suvenírov.
Sviatky, na ktoré sa zákaz bude aj naďalej vzťahovať sú nasledovné: 1. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24. december (po 12:00), 25. december a 26. december.
Zrušenie štátnych sviatkov
Deň 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) prestáva byť dňom pracovného pokoja, no aj naďalej ostáva štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Na rok 2026 dočasne nebudú dňami pracovného pokoja ani sviatky 15.09. a 08.05.
Definícia závislej práce
V Zákonníku práce sa z definície závislej práce vypúšťajú slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Po novom bude závislá práca definovaná ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 10.09.2025 zákon č. 240/2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Zavádzané zmeny majú reagovať na aktuálne potreby praxe a zjednodušiť priebeh insolvenčných konaní tým, že sa odstránia niektoré administratívne povinnosti.
Novela presne určuje okamih, kedy sa konkurz vyhlási alebo reštrukturalizácia povolí. Po novom tieto právne účinky nastanú deň po zverejnení rozhodnutia súdu v insolvenčnom registri, bez ohľadu na to, či už je rozhodnutie právoplatné. Cieľom je odstrániť nejasnosti, ktoré v praxi vznikali pri určovaní tohto momentu.
Rozširuje sa aj právna úprava tzv. fikcie zmluvnej pokuty a zjednodušuje sa proces, v ktorom veriteľ dokazuje existenciu ďalšieho veriteľa pri návrhu na vyhlásenie konkurzu.
K ďalším zmenám patrí úprava fungovania a hlasovania veriteľského výboru, ako aj zjednodušenie postupu pri predkladaní reštrukturalizačného plánu. Novela zároveň spresňuje zákaz opakovaného využívania reštrukturalizácie (tzv. reťazenia), upravuje niektoré lehoty s cieľom skrátiť konania a odstraňuje nejasnosti pri tvorbe skupín nezabezpečených veriteľov.
Mení sa aj povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní. Po novom sa táto povinnosť vzťahuje na všetky právnické osoby, teda nielen obchodné spoločnosti, ale aj nadácie či družstvá.
Okrem toho sa dopĺňa aj začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, ktorá sa počíta od momentu vyhlásenia konkurzu. Tu po novom platí, že sa nárok na zmluvnú pokutu má uplatniť len raz voči tej istej osobe.
Zmenou prechádza aj proces začiatku konkurzného konania. Súd už nebude môcť odmietnuť návrh len preto, že v prílohách chýbajú údaje, ktoré nemajú vplyv na posúdenie podstatných náležitostí návrhu. Tým sa má zabrániť zbytočným prieťahom.
Zjednoduší sa aj prihlasovanie pohľadávok, veritelia ich budú naďalej prihlasovať v základnej 45-dňovej lehote, no výlučne elektronicky, prostredníctvom formulára v špecializovanom portáli elektronickej schránky správcu. Každá prihláška bude musieť byť zároveň elektronicky autorizovaná.
Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 15.10.2025 návrh nového zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách. Predpokladaná účinnosť zákona je od 01.03.2026.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy, ktorá upravuje agendu osvedčovania listín a podpisov vykonávanú okresnými úradmi a obcami, je jasne vymedziť a komplexne definovať základné pojmy a princípy uplatňovania tohto právneho predpisu v praxi.
Predložený návrh zákona reaguje na nejednotný výklad niektorých ustanovení platnej legislatívy a na chýbajúce pojmy, ktoré si vyžaduje súčasná prax. Cieľom novely je odstrániť nejasnosti, zlepšiť prehľadnosť právnej úpravy, posilniť právnu istotu všetkých dotknutých strán a lepšie zohľadniť potreby občanov, ktoré vyplynuli z každodennej aplikačnej praxe.
Nový zákon prináša aj úpravu obsahu osvedčovacej knihy zhody listín a osvedčovacej knihy pravosti podpisov. Zároveň myslí na zraniteľné skupiny – obce budú môcť po novom overiť podpis aj mimo úradu, napríklad v nemocnici, zariadení sociálnych služieb alebo priamo v domácnosti občana. Zavádza sa tiež možnosť osvedčovania podpisov osobám, ktoré nemôžu čítať alebo písať, čím sa rozširuje prístup k úradným úkonom aj pre tieto skupiny.
Návrh zákona zároveň podrobnejšie určuje prípady, v ktorých okresný úrad alebo obec osvedčenie nevydá. Cieľom je zabrániť zneužívaniu osvedčovacích úkonov a zvýšiť právnu istotu pri práci s úradnými listinami. Osvedčenie sa tak podľa návrhu nevydá napríklad v prípadoch, ak:
• predložená listina obsahuje ochranný prvok, ktorý sa pri vyhotovení kópie stráca,
• má byť predmetná listina následne použitá v zahraničí,
• podpis na listine bol vytvorený pečiatkou alebo počítačom,
• je listina vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, výnimku tvorí český jazyk,
• ide o prázdny list, nevyplnená vzor alebo formulár
