2.10.2025
Parlament schválil tretí konsolidačný balík, ktorého cieľom je zníženie deficitu verejných financií. Opatrenia majú priniesť úsporu približne 2,7 mld. EUR a dotknú sa podnikateľov, zamestnancov aj samostatne zárobkovo činných osôb.
V oblasti daní právnických osôb sa zavádza nové pásmo minimálnej dane pre firmy s ročným zdaniteľným príjmom nad 5 mil. EUR, pričom výška minimálnej dane sa zvyšuje z pôvodných 3 840 EUR na 11 520 EUR. Ostatné pásma zostávajú nezmenené. Výrazná zmena nastáva aj pri osobitnom odvode v oblasti kolektívneho investovania, kde sa sadzba zvyšuje zo 4,36 % na 15 %.
Novinkou je zavedenie úhrady za primárne stavebné materiály, ako sú štrk, piesok či kameň. Úhrada sa vzťahuje iba na novú ťažbu a jej cieľom je podpora recyklácie stavebných materiálov. Stanovená sadzba predstavuje 1,35 EUR za tonu.
V rámci boja proti daňovým únikom sa zavádza tzv. generálny daňový pardon. Ten odpúšťa pokuty a sankčné úroky za nezaplatené alebo nepriznané dane voči daňovým a colným úradom. Daňovníci budú musieť svoje nedoplatky uhradiť alebo dodatočne priznať v období od 1. januára do 30. júna 2026. Amnestia sa vzťahuje na daň z príjmu, DPH, spotrebné dane, daň z motorových vozidiel a daň z poistenia. Nevzťahuje sa však na preddavky na daň, osobitný odvod z regulovaných odvetví, solidárny príspevok, miestne dane a poplatky.
Podnikatelia budú musieť od roku 2026 umožniť zákazníkom bezhotovostné platby kartou alebo prostredníctvom QR kódu. Harmonogram počíta s prípravou registračných pokladníc v novembri 2025, od januára 2026 so skúšobnou prevádzkou a od marca 2026 už s povinnou akceptáciou.
Mení sa aj režim odpočtu DPH pri používaní automobilov. Ak bude osobný automobil využívaný výhradne na podnikanie, zostáva zachovaná možnosť odpočtu v plnej výške. V prípade kombinovaného využitia na podnikanie aj súkromné účely sa však odpočet obmedzí na 50 %. Zmena sa dotýka kúpy vozidiel, ich prevádzky, servisu, opráv, paliva či náhradných dielov.
Samostatne zárobkovo činné osoby budú po novom povinné platiť odvody skôr – už od 1. dňa šiesteho mesiaca od vzniku oprávnenia na podnikanie. Novela zavádza aj osobitný vymeriavací základ vo výške 26 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Minimálny vymeriavací základ sa zvyšuje zo 50 % na 60 % priemernej mzdy. Odvody ktoré zamestnávateľ platí sa tiež zvýšia o jedno percento a pri zdravotne postihnutých sa tento odvod zvyšuje iba o 0,5%. Rovnako aj daň zo zdravotných odvodov za zvýši z 8% na 10%.
Konsolidačné opatrenia zasahujú aj oblasť štátnych sviatkov. Trvalo sa ruší 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu), pričom na rok 2026 sa dočasne rušia aj sviatky 6. januára (Zjavenie Pána – Traja králi) a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom). Zákaz predaja počas sviatkov sa vo väčšine prípadov ruší, zostáva však zachovaný pre 1. január, Veľký piatok, 24. december po 12. hodine a 25. a 26. december.
Dôležitou zmenou je zavedenie nových daňových pásiem pre fyzické osoby. Príjmy v rozpätí 60 000 až 74 999 EUR budú podliehať sadzbe 30 % a príjmy nad 75 000 EUR sadzbe 35 %. Ministerstvo financií SR získa právomoc flexibilne upravovať sadzby stravného pre vybrané skupiny zamestnancov alebo pre niektoré krajiny v prípade, že vznikne výrazný rozdiel medzi základnými sadzbami a reálnymi cenami jedál a nápojov.
Zmeny nastávajú aj v oblasti sociálneho poistenia. Ruší sa výnimka, podľa ktorej sa počas PN, materskej alebo ošetrovného neplatili odvody z príjmu. Po novom, ak zamestnanec dostane odmenu za predchádzajúce obdobie, bude sa z nej odvádzať poistné aj v čase týchto prekážok v práci.
Zamestnávatelia budú znášať vyššie náklady pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Namiesto súčasných 10 dní budú povinní hradiť náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN, pričom Sociálna poisťovňa začne platiť dávku až od 15. dňa. Novinkou je aj možnosť, aby ošetrujúci lekár vystavil PN krátko po jej ukončení, a to so súhlasom posudkového lekára.
Významnou zmenou je aj zvýšenie DPH na vybrané potraviny. Vyššia sadzba sa bude týkať sladkostí, cukroviniek, koláčov, zmrzliny, džemov či slaných pochutín. Výnimku budú tvoriť dietetické potraviny podľa osobitného predpisu, ktoré zverejní Ministerstvo zdravotníctva. Na záver balík prináša aj zvýšenie dane z poistenia majetku z pôvodných 8 % na 10 %, čo priamo ovplyvní výšku nákladov podnikateľských subjektov.
Schválený konsolidačný balík prináša rozsiahle legislatívne zmeny, ktoré zasahujú viacero oblastí – od zdaňovania právnických a fyzických osôb, cez odvody, až po pracovnoprávne podmienky a režim štátnych sviatkov. V praxi bude potrebné venovať pozornosť najmä úprave daňových povinností, zvýšeným odvodom a zmenám pri DPH.
Za dôležité možno považovať aj nové nastavenie odvodových pravidiel pre SZČO, rozšírenie minimálnych vymeriavacích základov a zvýšenie sadzieb niektorých daní. Firmy by mali sledovať nové limity minimálnej dane, vyšší osobitný odvod a zavedenie úhrad za primárne stavebné materiály. Rovnako nemožno podceniť povinnosť prijímať bezhotovostné platby, keďže jej zavedenie bude mať technický aj finančný dopad na podnikateľskú prax.
Významné sú tiež zmeny v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, najmä predĺženie povinnosti zamestnávateľov hradiť náhradu príjmu pri PN a zrušenie niektorých dní pracovného pokoja. Tieto opatrenia sa priamo dotknú organizácie práce a plánovania prevádzky.
Vo všeobecnosti bude dôležité včas sledovať sekundárne predpisy a metodické usmernenia, ktoré spresnia praktické uplatňovanie jednotlivých opatrení. Zmeny nadobúdajú účinnosť už od začiatku roka 2026, preto je vhodné pripraviť sa na ne v predstihu.
22.09.2025
Novelou zákona sa upravuje maximálna výška sadzby miestneho poplatku za rozvoj, ktorá bude od roku 2026 v rozmedzí 5 až 50 EUR za každý začatý meter štvorcový nadzemnej podlahovej plochy stavby. Táto úprava odpovedá na vývoj indexu spotrebiteľských cien od nadobudnutia účinnosti pôvodnej právnej úpravy v roku 2016.
Zákonodarca zavádza od roku 2026 inflačný koeficient, pomocou ktorého sa bude počítať výška poplatku. Koeficient bude každý rok vyhlásený Ministerstvom financií Slovenskej republiky vo finančnom spravodajcovi, na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Prechodné ustanovenie už teraz stanovuje výpočet na rok 2026 pomocou porovnania indexu spotrebiteľských cien z júla 2025 oproti júlu 2024.
Obce budú mať po novom možnosť znížiť sadzbu poplatku za rozvoj, ale to iba pre priemyselné stavby, skladové objekty a administratívne stavby, ktoré sú umiestnené v priemyselných parkoch. Takéto zníženie je ale možné ustanoviť iba k 1. januáru kalendárneho roka. Schválenie takejto úľavy je platné najmenej jeden rok.
Legislatíva prináša po novom možnosť započítať investície do verejnej infraštruktúry, čím ponúka iný spôsob úhrady poplatku za rozvoj. Pre takúto možnosť je potrebné splniť niekoľko podmienok, ktorými sú uzatvorenie písomnej zmluvy medzi obcou a poplatníkom, vykonanie investície v súlade s podmienkami zákona a verejného obstarávania a bezodplatný prevod realizovanej stavby alebo zariadenia do majetku obce. Pomocou tohto mechanizmu môžu obce flexibilne rozvíjať územie aj bez potreby okamžitého výdaja kapitálu. Zároveň podporuje aj zapojenie investorov do realizácie verejnoprospešných cieľov.
Zákon priamo rozširuje aj účely, na ktoré môže byť výnos z poplatku za rozvoj použitý. Po novom je možné financovať aj nadobudnutie nehnuteľnosti, výstavbu a stavebné úpravy spolu aj s odstránením stavieb, zariadenia pre bezpečnosť a údržbu obce, podporu verejnej dopravy a aj územnoplánovaciu dokumentáciu spolu s programami rozvoja obce.
Obce budú musieť každoročne zverejňovať informácie o výške výnosu z poplatku a o jeho použití. Táto povinnosť sa vzťahuje na členenie podľa konkrétnych projektov a musí byť splnená najneskôr do 30. Júna nasledujúceho kalendárneho roka.
Prvý odsek vymedzuje rozdiel medzi starým a novým postupom. Rozhodujúcim je okamih vzniku poplatkovej povinnosti, takže či nastal pred alebo po nadobudnutí účinnosti novely.
Druhý odsek stanovuje pravidlá na využitie poplatku, ak bol výnos prijatý pred 1. januárom 2026, ale nebol doposiaľ využitý. Na zamedzenie retroaktivity je udelená povinnosť obci tieto prostriedky použiť len v súlade s § 11 ods. 2 písm. a). Takže na účely, ktoré najviac zodpovedajú s predchádzajúcim právnym stavom.
Odsek tri definuje spôsob výpočtu inflačného koeficientu pre rok 2026 na základe spomínaných spotrebiteľských cien za mesiac júl 2025 oproti júlu 2024.
Štvrtý odsek nadväzuje na odsek tri a uvádza lehotu, v ktorej musí byť zverejnený inflačný koeficient pre rok 2026 a to bezodkladne po 31. Októbri 2025. Tým sa zabezpečí časová pripravenosť subjektov, ktorý sú novelizáciou dotknutý.
Bezpečnostní zamestnanci slúžia na plnenie úloh, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane utajovaných skutočností. Na výkon tejto funkcie môže vedúci zriadiť osobitné pracovisko alebo osobne poveriť zamestnanca, ktorý bude vykonávať tieto úlohy vo vymedzenom rozsahu.
V prípade, že si to vyžaduje množstvo úloh alebo zložitosť organizačnej štruktúry, vedúci je oprávnený zriadiť niekoľko osobitných pracovísk alebo môže písomne poveriť aj niekoľko bezpečnostných zamestnancov.
Túto funkciu je možné vykonávať len na základe platného osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, potvrdenie o absolvovaní skúšky bezpečnostného zamestnanca a písomného poverenia, kde vedúci určí rozsah úloh.
Skúška bezpečnostného zamestnanca sa vykonáva na základe vyhlášky Národného bezpečnostného úradu. Cieľom tejto vyhlášky je zosúladiť právny stav, ktorý upravuje agendu bezpečnostných zamestnancov s požiadavkami na elektronický výkon štátnej správy. Zavádza preto výlučne elektronickú komunikáciu s Národným bezpečnostným úradom. Prostredníctvom nového portálu bude možné elektronicky spravovať celú agendu od podania žiadosti o skúšku až po oznámenie zániku potvrdenia.
Zmeny budú zahrňovať najmä výlučne elektronickú komunikáciu s NBÚ, 5 ročnú platnosť potvrdenia o vykonaní skúšky, možnosť vykonať skúšku na úseku ochrany utajovaných skutočností a/alebo na úseku šifrovej ochrany informácií, predĺženie platnosti potvrdenia ak bol bezpečnostný zamestnanec v danom období poverený vedúcim na plnenie jeho úloh a absolvoval školenie vykonávané úradom raz za dva roky, povinnosť vykonať preškolenie formou testu.
Ministerstvo spravodlivosti predstavilo návrh nového zákona o obchodnom registri, ktorým sa menia pravidlá registrácie obchodných spoločností, presúva kompetencie na notárov a zvyšuje transparentnosť údajov. V marci 2026 je plánovaný nástup do platnosti nových pravidiel. Tieto pravidlá v novele majú odzrkadľovať vývoj digitalizácie v technickej aj legislatívnej oblasti, pričom kladú dôraz na čistotu, dôveryhodnosť a aktuálnosť údajov v obchodnom registri.
Táto novela smeruje na vytvorenie komplexného prístupu v úprave vedenia obchodného registra tak, aby bola veľká časť pravidiel obsiahnutá v samostatnom predpise a zároveň pripravuje podklad pre nový informačný systém obchodného registra. Rovnako sa majú rozšíriť aj možnosti prepojenia obchodného registra s ostatnými registrami.
Nový zákon dočasne zotrvá na duálnosti zapisovania údajov do obchodného registra prostredníctvom súdu a registrátora do 30.06.2027, ale od 01.07.2027 by mal prvozápisy všetkých druhov a zápis zmien vykonávať výlučne registrátor – notár.
Jednou zo zásadných noviniek bude aj možnosť obchodnej spoločnosti rezervovať si obchodné meno ešte pred jej vznikom s cieľom umožniť jej budovať podnikateľskú značku a identitu. Za týmto účelom bude zriadený register rezervovaných obchodných mien, ktorý bude viesť Okresný súd Žilina.
Na zvýšenie dôveryhodnosti údajov, ktoré sú obsiahnuté v obchodnom registri, nový zákon navrhuje zmeny aj v obchodnom zákonníku tak, aby bol zakladateľský dokument každej obchodnej spoločnosti vyhotovený buď vo forme notárskej zápisnice, alebo vo forme zmluvy autorizovanej advokátom a zároveň musí byť podpísaný všetkými zakladateľmi.
Po novom tiež nebude potrebné preukazovať právne záväzné údaje pred orgánmi verejnej moci alebo v obchodnom styku, lebo budú zverejnené online v obchodnom registri. Cieľom tejto zmeny je zefektívniť spoluprácu orgánov verejnej moci a znížiť zaťaženie podnikateľov.
Za účelom eliminovania pokútnych praktík nový zákon predstavuje možnosť právneho zastúpenia navrhovateľa v rámci registrácie. Navrhovateľ sa bude môcť dať zastúpiť na základe plnomocenstva ale iba pomocou advokáta, notára alebo fyzickou osobou, ktorá je zamestnancom navrhovateľa.
Osobám, ktoré už sú zapísané v obchodnom registri nové administratívne povinnosti nevzniknú a všetky aktuálne zápisy v obchodnom registri zostávajú platné aj bez potreby ich doplnenia či úpravy.
Dňa 29. mája 2025 bola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorá bola následne vyhlásená ako zákon č. 151/2025 Z. z. a nadobudne účinnosť 1. septembra 2025. Jej prijatie predstavuje významný krok v oblasti zamestnaneckej politiky štátu, najmä pokiaľ ide o posilnenie postavenia osôb v hmotnej núdzi a zefektívnenie aktivizačných nástrojov trhu práce.
Jedným z hlavných cieľov novely je rozšírenie okruhu osôb, ktoré môžu využívať služby zamestnanosti. Po novom sa medzi tieto osoby zaradia aj jednotlivci nachádzajúci sa v hmotnej núdzi, a to bez ohľadu na ich status ako uchádzačov o zamestnanie. Tento legislatívny posun má umožniť pružnejšie a adresnejšie využívanie aktívnych opatrení trhu práce, čím sa zároveň podporuje ich sociálna inklúzia a zvýšenie zamestnateľnosti.
Novela zároveň zavádza možnosť poskytovania aktivačných služieb, medzi ktoré patrí napríklad odborné poradenstvo, vypracovanie individuálneho akčného plánu, diagnostika a vytváranie osobnostného profilu. Tieto nástroje majú byť implementované prostredníctvom úradov práce s cieľom cielenejšie reagovať na potreby znevýhodnených osôb.
S účinnosťou zákona sa zavádza aj nový druh príspevku na aktivačnú činnosť, určený predovšetkým pre dlhodobo nezamestnané osoby pochádzajúce z domácností v hmotnej núdzi. Tento príspevok bude môcť pokrývať rôzne náklady súvisiace s aktivizačnou činnosťou, ako napríklad náklady na pracovné pomôcky, úrazové poistenie, cestovné alebo náklady organizátora.
Dôležitou zmenou je aj rozšírenie príspevku na dochádzku za prácou pre osoby v hmotnej núdzi, ktoré nastúpia do zamestnania. Príspevok má byť poskytovaný na mesačnej báze, pričom jeho maximálna výška bola stanovená na 150 eur.
Z pohľadu digitalizácie verejnej správy novela zjednodušuje proces overovania dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) uchádzačov o zamestnanie. Zavádza sa elektronická výmena údajov medzi informačnými systémami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), čím sa eliminuje potreba predkladania papierových dokladov.
V reakcii na výhrady Európskej komisie a s cieľom zosúladiť vnútroštátne predpisy so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ o sezónnych pracovníkoch, novela upravuje aj podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Zmeny sa týkajú najmä podávania žiadostí, vydávania povolení a zabezpečenia rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovných podmienok.
Z legislatívneho hľadiska ide o novelu s viacnásobným zásahom do právnych predpisov. Okrem zákona o službách zamestnanosti sa dotýka aj zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Zavádzajú sa opatrenia na posilnenie aktivizačných príspevkov, úpravy podmienok poberania dávky v hmotnej núdzi či príspevku na nezaopatrené dieťa. Tieto zmeny sú v súlade so snahou štátu motivovať k legálnej práci aj tých najzraniteľnejších členov spoločnosti.
06.02.2025
• Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla dňa 03.10.2024 na zákone č. 278/2024 Z. z, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, ktorý sa stal platným dňa 25.10.2024 s nadobudnutím účinnosti od 01.01.2025.
• Prijatým zákonom sa okrem iného novelizovalo aj ustanovenie § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré upravuje sadzby dane z pridanej hodnoty a s tým súvisiace prílohy č. 7 a 7a pre tovary a služby so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty.
• Od 01.01.2025 sú ustanovené nové sadzby dane z pridanej hodnoty. Základná sadzba sa zvyšuje z 20% na 23%, prvá znížená sadzba sa zvyšuje z 10% na 19% (potraviny, elektrická energia, reštauračné služby spojené s podávaním nealkoholických nápojov), pričom druhá znížená sadzba dane vo výške 5% (vybrané druhy potravín, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy a vybrané služby) ostáva zachovaná.
• Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla dňa 03.10.2024 na zákone č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa stal platným dňa 25.10.2024 s nadobudnutím účinnosti od 01.01.2025.
• Predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu podnikateľa, použitie platobnej karty vydanej k podnikateľskému účtu a preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť podnikateľa vykonávanú v tuzemsku.
• Mimo predmetu dane ostávajú napríklad: platenie daní, odvodov, platobné operácie vykonané medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa či niektoré operácie súvisiace s nákupom cenných papierov.
• Daňovníkom je fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba a organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je klientom poskytovateľa platobných služieb v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Medzi výnimky patria napríklad Sociálna poisťovňa, obce a vyššie územné celky, občianske združenia či rozpočtové organizácie.
• Základná sadzba tejto dane je 0,4% pre každú debetnú finančnú transakciu, maximálne 40 € zo základu dane. Táto sadzba sa zvyšuje pri výbere finančných prostriedkov z transakčného účtu na 0,8% z vyberanej sumy. Maximálna výška dane sa nevzťahuje na výber prostriedkov v hotovosti. Za
platobnú kartu je stanovená ročná sadzba 2 €.
• Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Lehota na podanie daňového priznania a úhradu dane je do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. Daň za prvé tri zdaňovacie obdobia (apríl až jún) bude možno odviesť do 31. 07.2025.
• Podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním,
bude povinný si ho zriadiť do 31.03.2025.
• Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla dňa 10.12.2024 na zákone č. 401/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sa stal platným dňa 27.12.2024 s nadobudnutím účinnosti od 01.03.2025.
• Prijatý zákon umožňuje povinným osobám požadovať úhradu nákladov aj za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré má prispieť k efektívnemu riadeniu procesu poskytovania informácií a zníženiu administratívnej záťaže.
• Zavádza sa povinnosť povinnej osoby v lehote do 5 pracovných dní oznámiť žiadateľovi, požadovanie úhrady za poskytnutie informácií, pričom z oznámenia musí byť zrejmé, akým spôsobom bola výška úhrady vyčíslená.
• Žiadateľ môže voči vyčísleniu podať námietku. Ak žiadateľ do 7 dní od doručenia oznámeniao požadovaní úhrady nepodá námietku, ani túto úhradu nezaplatí, povinná osoba žiadosť odloží.
• Predlžuje sa lehota na vybavenie žiadostí z 8 na 12 pracovných dní odo dňa podania žiadosti.
• Konania začaté a právoplatne neukončené do 28.02.2025 sa ukončia podľa predpisov platných do 28.02.2025.
• Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla dňa 03.10.2024 na zákone č. 278/2024 Z. z, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, ktorý sa stal platným dňa 25.10.2024 s nadobudnutím účinnosti od 01.01.2025.
• Prijatím tohto zákona sa upravili aj podmienky nároku na daňový bonus na dieťa upravené zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov.
• Od 01.01.2025 je stanovená nová veková hranica pre získanie daňového bonusu. Kým v rokoch 2023 a 2024 si mohli rodičia uplatniť bonus aj na deti do 25 rokov, od roku 2025 bude možné uplatniť bonus iba na deti do 18 rokov.
• Mení sa aj výška daňového bonusu s ohľadom na vek dieťaťa. Kým v roku 2024 bola suma daňového bonusu na dieťa vo veku do 18 rokov vo výške 140 € a na dieťa od 18 rokov 50 €, od 01.01.2025 je suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vo výške 100 € a na dieťa od 15 do 18 rokov vo výške 50 €.
• Ďalšom zmenou je ohraničenie výšky príjmu, pri ktorom má zamestnanec nárok na uplatnenie daňového bonusu na dieťa. Ten sa pri stúpajúcej hrubej mzde postupne kráti. Krátenie bonusu sa začína pri hrubej mesačnej mzde 2477 € a so zvyšujúcou sa mzdou daňový bonus klesá.
• Úrad geodézie, kartografie a katastra SR oznámil na svojom webovom sídle, že dňa 22.01.2025 spustil do prevádzky internetovú stránku kataster.vugk.sk, na ktorej sú zverejnené údaje katastra nehnuteľností. Zverejnené údaje sú aktuálne ku dňu 03.01.2025.
• Dátum spustenia centrálneho portálu ESKN stále nie je známy.
• Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zároveň oznámil, že jeho databázy sú obnovované z viacerých záloh, ktoré sa vzájomne porovnávajú, čo znamená, že počas výpadku neboli listy vlastníctva pozmenené.
• Aktuálny zoznam katastrálnych odborov okresných úrad, ktoré opätovne poskytujú služby je zverejnený na stránke www.skgeodesy.sk. Upozorňujeme, že katastrálne odbory okresných úradov aktuálne poskytujú služby len za okresy svojej pôsobnosti.
• Dňa 01.08.2024 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. (EÚ) 2024/1689 z 13.06.2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828, skrátený názov Akt o umelej inteligencii (ďalej len ,,Nariadenie“).
• Cieľom Nariadenia je zabezpečiť rovnováhu medzi posilnením dôvery občanov v systémy umelej inteligencie a podporou ich ďalšieho rozvoja. Riadi sa prístupom založeným na rizikách, pričom tieto systémy kategorizuje do úrovní od minimálneho po neprijateľné riziko.
• Ustanovenia Nariadenia sa vzťahujú na všetky subjekty v systémoch umelej inteligencie, od vývojárov týchto systémov, až po ich používateľov.
• Pravidlá a regulácie v Nariadení sa aplikujú okrem organizácií a jednotlivcov v rámci EÚ, aj na firmy a osoby, ktoré sa nachádzajú mimo EÚ, ak majú ich aktivity vplyv na trh alebo občanov EÚ.
• Od 02.02.2025 začali platiť všeobecné ustanovenia a zakázané postupy v oblasti umelej inteligencie (kapitola I a II Nariadenia). Tieto ustanovenia sa vzťahujú na systémy, ktoré sa považujú za mimoriadne škodlivé a zneužívajúce, keďže sú v rozpore s hodnotami EÚ, napr. systémy, manipulujúce ľudské správanie, názory či rozhodnutia, systémy, ktoré zneužívajú zraniteľnosť, alebo systémov, ktoré sa používajú na sociálne bodovanie.
• V plnom rozsahu sa Nariadenie začne uplatňovať od 02.08.2026.
30.06.2025
• Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 16.04.2025 nový zákon č. 109/2025 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ako aj niektoré ďalšie zákony. Nový zákon nadobudol platnosť 14.05.2025 s účinnosťou od 01.06.2025.
• Zmeny sa týkajú najmä zverejňovania finančných údajov neziskových organizácií. To znamená, že neziskové organizácie budú musieť verejne uvádzať, koľko finančných prostriedkov dostali, od koho ich získali a na čo tieto prostriedky použili.
• Jednou z hlavných noviniek je povinnosť neziskovej organizácie vypracovať výkaz o príjmoch a výdavkoch, a to za každý kalendárny rok, najneskôr rok do 30. júna nasledujúceho roka.
• Výkaz musí obsahovať prehľad príjmov podľa jednotlivých zdrojov, prehľad výdavkov, identifikáciu osôb, ktoré prispeli na činnosť neziskovej organizácie, vrátane výšky príspevku a identifikačné údaje členov orgánov neziskovej organizácie.
• Výkaz sa následne uloží do verejnej časti Registra účtovných závierok, čím sa zabezpečí jeho verejná dostupnosť.
• Ak nezisková organizácia tento výkaz nevypracuje alebo ho nezverejní, hrozí jej pokuta až do výšky 1.000,- EUR, a to aj opakovane.
• Nové povinnosti sa zároveň rozširujú aj na nadácie, a to prostredníctvom zmeny zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách. Nadácie majú rovnaké
povinnosti v oblasti vypracovania a zverejňovania výkazov ako neziskové organizácie.
• Prvý výkaz má byť vyhotovený za obdobie od 01.06.2025 do 31.12.2025. Termín na jeho vypracovanie a zverejnenie je do 30.06.2026.
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo oznámenie o zvýšení základných náhrad za používanie súkromného motorového vozidla na pracovných cestách.
• Tieto sadzby sú relevantné pre zamestnávateľov, zamestnancov aj podnikateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na pracovné cesty súkromným
autom zamestnanca a pre tých, ktorí si uplatňujú náklady na cestovné v súlade so zákonom o cestovných náhradách.
• Od 01.06.2025 platia nasledovné sadzby:
a) 0,085€ za kilometer pre dvojkolesové vozidlá, trojkolesové vozidlá a štvorkolky;
b) 0,296€ za kilometer pre osobné vozidlá.
• V máji 2025 uplynulo už 7 rokov od zavedenia Všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov, známeho ako GDPR. Toto pravidlo zjednotilo ochranu osobných údajov v celej Európskej únii a prinieslo nové povinnosti pre firmy aj práva pre jednotlivcov.
• Aj keď spočiatku GDPR znamenalo pre mnohé firmy výzvy a nové nároky, dnes je toto pravidlo vnímané ako štandard nielen v Európe, ale aj vo svete. S rastúcim používaním moderných technológií sa jeho význam stále zvyšuje.
• Európska únia zároveň pracuje na zjednodušení pravidiel, aby podporila podnikateľské prostredie, najmä pre malé a stredné podniky. Cieľom je
rozšíriť výhody doteraz určené pre malé a stredné podniky aj na tzv. malé mid-cap podniky, teda podniky, ktoré už prerástli hranicu malých a stredných podnikov, no ešte nedosiahli hranicu veľkých spoločností.
• Momentálne platí, že malé a stredné firmy, teda tie, ktoré zamestnávajú menej než 250 ľudí, za určitých podmienok nemusia viesť záznamy o tom,
ako spracúvajú osobné údaje. Podľa nového návrhu by táto výnimka mala platiť pre firmy až do 750 zamestnancov. Zároveň sa presnejšie stanoví, že viesť záznamy bude povinné len vtedy, ak spracovanie údajov predstavuje pravdepodobne „vysoké riziko“ pre práva a slobody ľudí, ktorých sa údaje týkajú.
• Na záver je dôležité pripomenúť, že ochrana osobných údajov nie je jednorazová záležitosť. Pravidlá sa môžu meniť a technológie i procesy vo firmách sa neustále vyvíjajú. Preto je potrebné pravidelne kontrolovať a aktualizovať dokumentáciu a interné postupy, aby boli v súlade s platnou legislatívou, a aby tak podnikateľ ochránil svoje podnikanie pred možnými rizikami.
• Vláda Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 106/2025 Z. z., ktorým predlžuje dočasnú kontrolu na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom do 07.07.2025.
• Počas tohto obdobia platí, že hranice so susednými krajinami nesmú motorové vozidlá prekračovať na iných miestach než tých, ktoré stanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
• Národná rada prijala dňa 27.05.2025 zákon č. 150/2025 Z.z., ktorým sa na Slovensku zriaďuje Žandársky zbor, nová bezpečnostná zložka pod
Ministerstvom vnútra SR. Zbor má dopĺňať existujúce sily (políciu a armádu), a to najmä v krízových situáciách, pri ochrane verejného poriadku či pri ochrane hraníc.
• Zbor nebude nahrádzať políciu ani armádu, ale ich doplňovať tam, kde štandardné kapacity nestačia. Zákon tiež upravuje koordináciu s ostatnými zložkami, aby nedochádzalo k duplicite alebo kompetenčným sporom.
• Žandári budú mať podobné právomoci ako polícia. Medzi základné kompetencie žandára bude patriť:
– požiadať o preukázanie totožnosti,
– obmedziť alebo zakázať vstup na určité miesta, nariadiť vypratanie priestoru, či usmerniť pohyb ľudí,
– zadržať osobu, ktorá je priamo pristihnutá pri trestnom čine, kladie odpor, či odmieta preukázať totožnosť.
• Žandársky zbor tak doplní naše bezpečnostné zložky a pomôže udržiavať poriadok najmä v náročných situáciách. Jeho cieľom je spolupracovať s políciou a armádou tak, aby všetky zložky bezpečnosti fungovali koordinovane a bez zbytočných prekážok. Pre občana by táto novinka mala znamenať lepšiu ochranu a rýchlu pomoc vždy, keď to bude potrebné.
• Mnohí majitelia starších vozidiel riešia problém, ke+auto už fyzicky neexistuje, no v evidencii stále figuruje. Dobrou správou je, že od 15.07.2025 bude možné tieto vozidlá oficiálne vyradiť z evidencie.
• Národná rada SR totiž 10.06.2025 schválila novelu zákona o odpadoch, ktorá prináša dočasnú možnosť administratívne uzavrieť prípad tzv. neexistujúcich vozidiel, teda tých, ktoré boli napríklad rozobraté, zošrotované alebo inak zanikli bez riadneho odhlásenia.
• K tomuto kroku sa pristúpilo najmä kvôli obrovskému číslu áut neodhlásených z evidencie, ktoré ale fyzicky zanikli (napríklad rozobratím na súčiastky alebo likvidáciou).
• Na tento krok budú mať občania šesť mesiacov, od 15. 07.2025 do 14.01.2026. Príjemnou správou je aj to, že poplatok za vyradenie vozidla sa znižuje z pôvodných 500,- EUR na prijateľných 50,- EUR.
• Novela má pomôcť nielen ľuďom, ktorí sa chcú zbaviť zbytočnej záťaže v papieroch, ale aj samotnému štátu. Vďaka nej sa totiž prehľadá a vyčistí register evidovaných vozidiel, čo prispeje k efektívnejšej správe dopravného registra.
30.04.2025
• Nový Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C21/23 zásadne rozširuje následky porušenia GDPR, keďže nezákonné spracúvanie údajov
môže byť považované aj za nekalú súťaž.
• Spor sa týkal dvoch fyzických osôb, z ktorých každá prevádzkuje svoju lekáreň.
• Nemecká lekáreň predávala lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, prostredníctvom platformy Amazon Marketplace. Pri objednávkach zákazníci poskytovali osobné údaje, vrátane údajov týkajúcich sa zdravia, bez výslovného súhlasu.
• Konkurenčná lekáreň podala žalobu na základe nemeckého zákona proti nekalej súťaži, tvrdiac, že takéto spracúvanie údajov predstavuje nekalú
obchodnú praktiku.
• Súd rozhodol, že GDPR nebráni členským štátom umožniť konkurentom podávať žaloby na základe národných právnych predpisov proti nekalým obchodným praktikám, ak porušenie GDPR ovplyvňuje spravodlivú hospodársku súťaž.
• Spoločnosti, ktoré porušujú pravidlá ochrany osobných údajov, teraz neriskujú len pokuty od regulátorov, ale aj žaloby zo strany svojich konkurentov.
• Ak spoločnosť neoprávnene spracúva osobné údaje a tým si zabezpečí neférovú výhodu na trhu, konkurenti, ktorí GDPR dodržiavajú, môžu žiadať náhradu škody.
• Rozhodnutie zdôrazňuje, že dodržiavanie GDPR už nie je len právna a regulačná povinnosť, ale aj kľúčový faktor pre udržanie férovej hospodárskej súťaže.
• Spoločnosti by preto mali vnímať ochranu osobných údajov ako strategickú výhodu, ktorá môže posilniť ich postavenie na trhu.
• Zároveň je dôležité prehodnotiť interné postupy spracúvania údajov, aby sa minimalizovalo riziko súdnych sporov nielen zo strany úradov, ale aj konkurentov.
• Rozsudok Súdneho dvora EÚ predstavuje zásadný posun v chápaní dôsledkov nedodržiavania GDPR a zvyšuje význam transparentného a zákonného nakladania s osobnými údajmi.
• Rozsudok Súdneho dvora EÚ sa týka výkladu pojmu „podnik“ v kontexte ukladania pokút podľa GDPR.
• Tento prípad bol iniciovaný dánskym súdom v súvislosti s trestným konaním proti spoločnosti ILVA A/S, ktorá údajne porušila povinnosti
vyplývajúce z GDPR pri spracúvaní osobných údajov približne 350 000 bývalých zákazníkov.
• Súdny dvor potvrdil, že pojem „podnik“ v článku 83 ods. 4 až 6 GDPR sa má vykladať v súlade s právom hospodárskej súťaže EÚ, konkrétne podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ.
• V prípade, že dcérska spoločnosť poruší GDPR, môže byť za toto porušenie zodpovedná aj jej materská spoločnosť, ak tvoria jeden hospodársky subjekt.
• Pri určovaní výšky pokuty za porušenie GDPR je možné zohľadniť celkový ročný obrat celej skupiny podnikov, a nie len obrat samotnej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia.
• Toto rozhodnutie tak zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k ochrane osobných údajov v rámci celých podnikových skupín.
• Od apríla 2025 je na Slovensku dostupná nová možnosť mať občiansky a vodičský preukaz priamo v mobile.
• Ministerstvo vnútra SR spustilo dve mobilné aplikácie – eIDENTITA a eDOKLADY – ktoré umožňujú digitálne preukazovanie totožnosti a komunikáciu so štátom bez potreby fyzických dokladov.
• Aplikácie sú dostupné v App Store aj Google Play.
• K inštalácii je potrebné mať BOK – 6 miestny číselný kód, ktorý dostal každý občan k občianskemu preukazu, čítačku občianskych preukazov, počítač s pripojením na internet a smartphone s operačným systémom iOS alebo Android.
• Postup inštalácie je nasledovný:
– Vložte občiansky preukaz do čítačky pripojenej k počítaču.
– Zadajte BOK na počítači.
– Kliknite na „Pridať eID“.
– Systém vygeneruje QR kód.
– Nainštalujte aplikáciu eIDENTITA do mobilu.
– Naskenujte QR kód pomocou tejto aplikácie.
– Nainštalujte aplikáciu eDOKLADY do mobilu.
• Po dokončení inštalácie bude mať každý k dispozícii digitálnu verziu občianskeho a vodičského preukazu.
• Služba je dostupná pre všetkých, ktorí majú vydaný Slovenský občiansky a vodičský preukaz.
• Doklady v digitálnej verzii sa aktuálne dajú využiť len pri kontrole políciou, v nasledujúcich mesiacoch by však táto možnosť mala fungovať aj na poštách či pri cestovaní vlakom.
09.04.2025
• Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla dňa 05.02.2025 na zákone č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa stal platným dňa 19.02.2025 a nadobudol účinnosť od 01.04.2025.
• Nový Stavebný zákon prináša množstvo dôležitých zmien s cieľom zrýchliť a zjednodušiť stavebné konanie a zvýšiť zodpovednosť jednotlivých osôb, ktoré participujú na stavebných prácach.
• Jednou z hlavných zmien Stavebného zákona je zlúčenie územného a stavebného konania do jedného konania pod názvom ,,konanie o stavebnom zámere“, čo zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb.
• Novinkou je aj elektronizácia a digitalizácia procesov. Nová právna úprava zavádza povinnosť ukladať projektovú dokumentáciu elektronicky v
informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.
• Zmenou prešli aj definície drobných stavieb. Za drobné stavby sa považujú prízemné stavby s maximálnou zastavanou plochou do 50m2 a do výšky 5 metrov. Jedná sa napríklad o prístrešky, altánky, kôlne či sauny.
• Pre tieto stavby platí, že v prípade, ak spĺňajú zákonne požiadavky, (nachádzajú sa viac ako 2 metre od susedného pozemku, nenachádzajú sa
na verejnom priestranstve) nebude potrebné ich ohlasovať.
• Zvyšuje sa tiež zodpovednosť účastníkov stavebných procesov vrátane zhotoviteľov,
stavbyvedúcich, projektantov, geodetov a statikov.
• Zákon upravuje aj riešenie nelegálnych stavieb. Zavádza dodatočný proces pre stavby postavené bez povolenia pred jeho účinnosťou, pričom cieľom je, aby boli v stanovenej lehote buď dodatočne legalizované, alebo odstránené.
• Prijatým zákonom sa zrušuje Slovenská stavebná inšpekcia. Jej pôsobnosť prechádza na jednotlivé regionálne stavebné úrady.
• V súvislosti s účinnosťou nového Stavebného zákona Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR spustil od 01.04.2025 Portál výstavby.
• Portál výstavby je súčasťou informačného systému Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a slúži na podávanie elektronických žiadostí a správu stavebnej dokumentácie.
• Tento portál je určený pre stavebníkov, projektantov, stavbyvedúcich, stavebné úrady, dotknuté orgány a právnické osoby. Systém
poskytuje jednotný digitálny priestor a zabezpečuje komunikáciu medzi všetkými účastníkmi výstavby.
• Užívatelia môžu nahrávať a spravovať stavebnú dokumentáciu, podávať elektronické žiadosti, sledovať ich stav, získavať záväzné stanoviská a vyjadrenia od dotknutých orgánov a overovať údaje o stavbách.
• Cieľom nového portálu je zjednodušenie prístupu k informáciám, urýchlenie a transparentnosť stavebných procesov.
• Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením (č. k. PL. ÚS 6/2025-18) zo dňa 12.03.2025 rozhodol o návrhu 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a verejného ochrancu práv na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 401/2024 Z. z. s Ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
• Prijatý zákon umožňuje povinným osobám požadovať úhradu nákladov aj za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré má prispieť k efektívnemu riadeniu procesu poskytovania informácií a zníženiu administratívnej záťaže.
• Podľa poslancov zavedením možnosti požadovať úhradu účelne vynaložených nákladov na sprístupnenie informácií môže dochádzať k porušeniu princípu nediskriminácie, pričom porušuje princípy proporcionality a právnej istoty.
• Ústavný súd sa zhodol s obavami, že nová právna úprava, ktorá zavádza nejasný pojem ,,mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“, môže negatívne ovplyvniť prístup k informáciám. Tentov nový inštitút umožňuje povinným osobám požadovať úhradu nákladov, pričom výška tejto úhrady nie je jasne stanovená. To môže viesť k tomu, že žiadatelia budú buď nútení zaplatiť, alebo im bude žiadosť o informácie odložená, pričom v prípade neúspechu nebudú mať nárok na vrátenie peňazí.
• Podľa Ústavného súdu by mohla takáto zmena vážne narušiť právnu istotu a prístup k informáciám.
• Ústavný súd dospel k záveru, že hrozba nepriaznivých dopadov zákona je reálna, priama a konkrétna, preto rozhodol o pozastavení účinnosti § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1 druhej vety zákona o slobode informácií v jeho novelizovanom znení účinnom od 01.03.2025.
• Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR v utorok 01.04.2025 spustil do stabilnej prevádzky vybrané funkcie portálu ESKN vrátane zobrazenia katastrálnej mapy.
• Obnovené služby umožnia aj kontrolu a tlač čiastočného výpisu z listu vlastníctva a získanie kópie katastrálnej mapy.
• Zároveň sú od 03.04.2025 sprístupnené aj vybrané služby ZBGIS, umožňujúce odborníkom a laickej verejnosti pracovať s kartografickými vrstvami a geodetickými dátami.
• ÚGKK SR tiež upozorňuje na nepravdivý list, ktorý sa v týchto dňoch začal šíriť. V mene úradu oznamuje zmeny v katastrálnom operáte, údajne
spôsobené hackerským útokom
• Na webovej stránke úrad oznámil, že v tejto veci podniká právne kroky a vyzýva verejnosť, aby na takéto oznámenie nereagovala. Platné údaje si môže verejnosť overiť na portáli CICA, ktorý obsahuje aktuálne a overené dáta katastra nehnuteľností.
• Vláda Slovenskej republiky rozhodla dňa 25.03.2025 o vyhlásení mimoriadnej situácie pre celé územie Slovenskej republiky v súvislosti
s výskytom vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky.
• Jedná sa o vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihujúce hospodárske zvieratá, najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy. Hoci toto ochorenie
nepredstavuje priamo zdravotné riziko pre ľudí, má závažné ekonomické dôsledky.
• Mimoriadnou situáciou sa podľa slovenského právneho poriadku rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.
• Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
• Odporúčame sledovať informácie zverejňované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a tiež Štátnou veterinárnou a potravinovou správou a rešpektovať všetky nariadenia príslušných orgánov. Aktuálne informácie v tejto oblasti zverejňuje pravidelne na svojich webových stránkach aj Ministerstvo
vnútra.
