Pozvánka na recepciu
pri príležitosti odhalenia busty architekta Vily Oelschläger
1..október | 17:00 | Rázusova.13,.Košice
Pozvanie platí pre dve osoby.
RSVP | office@vojcik.eu
Rázusova 13, Košice
RSVP (25. 9. 2026, kosice@vojcik.eu)
Dielo architekta Ľudovíta Oelschlägera, ktorého najvýraznejšie budovy sa viažu ku Košiciam, je úplne výnimočné a dá sa vnímať ako posolstvo budúcim generáciám.
Jeho vrcholné diela, pochádzajúce prevažne z obdobia medzi dvomi svetovými vojnami, sú priam vzorovými príkladmi toho, s akou pokorou a nenásilnou eleganciou by mala vstupovať nová architektúra do historického prostredia, pričom jeho architektonický jazyk je jasne čitateľný, neprehliadnuteľný a veľmi kultivovaný.
Každý vstup do jeho budovy je pre jej používateľov, ale aj obdivovateľov jeho diela zážitkom, pri ktorom nás ovládnu tie najslávnostnejšie pocity. A o tom by mala byť skutočná architektúra!
Ing.arch. Peter Pásztor
Ortodoxná synagóga
Legenda hovorí, že keď v r. 1924 rabín po medzinárodnej súťaži na novú košickú neologickú synagógu a školu na dnešnej Moyzesovej ul. (ktorú vyhral významný architekt z Budapešti Lajos Kozma) nenašiel medzi účastníkmi súťaže meno architekta Oelschlägera, zavolal jeho otcovi, s ktorým sa priatelil, a dôrazne mu túto skutočnosť vyhodil na oči. Otec bránil syna tým, že oni sú evanjelici a nerozumejú židovskému náboženstvu.
Skončilo to stretnutím rabína s architektom, ktoré vraj trvalo celú noc a vyústilo do toho, že sa architekt do návrhu na ortodoxnú synagógu pustil (spolu so svojím častým partnerom pri súťažiach Gézom Zoltánom Boskóm z Budapešti) a do súťaže prispel dokonca až piatimi návrhmi. S posledným z nich získali prvú cenu, ďalšie dva skončili na druhom a treťom mieste.
Či už legende veríme, alebo nie, skutočnosť je taká, že Košice získali nádhernú novú ortodoxnú synagógu a školu v štýle art deca a neobaroka. Stavbu realizovala stavebná firma Ing. Huga Kaboša v r. 1931.
Skvelá architektúra z dielne L. Oelschlägera si zaslúži poklonu za veľkú pokoru, s akou je zasadená do prostredia, aj za neuveriteľne bohatú výzdobou najmä v interiéroch chrámu.
Synagóga slúžila do r. 1959, kedy bola údajne pre zlý stavebnotechnický stav jej prevádzka pozastavená; obnovili ju až po náročnej rekonštrukcii v r. 2008.
Hasičská kasáreň
Po štúdiu na budapeštianskej Kráľovskej technickej univerzite a následnej dvojročnej praxi v Nemecku a v Budapešti odštartoval architekt Oelschläger svoju kariéru pozitívnymi výsledkami v architektonických súťažiach v oblasti vtedajšej Podkarpatskej Rusi (najmä v Mukačeve a v Užhorode). V r. 1924 sa vrátil do Košíc a prostredníctvom súťaží, ale aj na základe rodinných kontaktov získal hneď niekoľko zaujímavých zákaziek.
Medzi inými aj zákazku na komplex Hasičskej kasárne, ktorá bola dokončená v r. 1928 (mimochodom, v tom istom roku sa Oelschläger aj oženil), teda len 7 rokov od skončenia školy!
Odvtedy slúži táto budova svojmu pôvodnému účelu, čo je jasným dôkazom vysokej kvality architektonického návrhu. Vďaka uličnému priečeliu hasičskej kasárne získala Požiarnická ulica svojráznu kompaktnú mestskú atmosféru.
Budova je dotvorená množstvom jemných, nevtieravých detailov v štýle art deco, ktoré svedčia o Oelschlägrovom dobrom vzťahu k miestnej vyspelej komunite remeselníkov. Tie budove vtláčajú svojrázny a neopakovateľný charakter. Aj kvôli týmto detailom boli doboví pozorovatelia schopní prijať novú architektúru ako primeranú svojmu historickému okoliu.
Obchodná a priemyselná komora
Do pôsobnosti košickej Obchodnej a priemyselnej komory patrili v období 1. Československej republiky župy Spišská, Šarišská, Zemplínska, Užhorodská, Abovsko – Turnianska a oblasť „Rusínska“. Súťaž na novú reprezentatívnu budovu komory sa uskutočnila v r. 1926 a žiaden návrh v nej nezískal prvú cenu.
Zato boli udelené tri druhé miesta – českému architektovi Rudolfovi Brebtovi, ktorý dlhodobo pôsobil v Košiciach, Milanovi Michalovi Harmincovi z Bratislavy a Košičanovi Ľudovítovi Oelschlägerovi.
Vedenie Obchodnej a priemyselnej komory, ktorého členom bol aj Ľudovítov brat Štefan – spolumajiteľ veľkoobchodu so železom Fleischer a Schirger, sa priklonilo po istých úpravách súťažného návrhu k projektu Ľudovíta Oelschlägera.
Dominantou budovy je rizalit rokovacej sály, vysunutý nad chodník na severnom priečelí, nesený šiestimi dohora sa rozširujúcimi stĺpmi „plečnikovského“ typu (Josif Plečnik bol slovinský architekt, ktorý v období 1. Československej republiky pôsobil na pozvanie prezidenta T. G. Masaryka ako hlavný architekt obnovy pražského hradu).
Impozantný interiér je dopracovaný skvelými kamenárskymi detailmi z mramoru, ktoré použitým materiálom podčiarkujú významnosť inštitúcie.
Kino Fórum
(neskôr Slovan, dnes sála historickej radnice)
Ako 30-ročný dostal architekt Oelschläger poverenie od košického podnikateľa Ervína Spitza naprojektovať moderné kino Fórum v úplnom centre mesta, v areáli vnútrobloku historickej radnice na Hlavnej ul.
Je priam neuveriteľné s akou bravúrou a za aký krátky čas sa zhostil tejto komplikovanej úlohy!
Stavbu realizovala renomovaná košická stavebná firma Ing. Huga Kaboša. Práce sa začali v decembri r. 1926, ukončené boli o necelý rok. Košické noviny Kassai Újság vtedy napísali: „Smelo môžeme konštatovať, že nové kino Fórum je najmodernejšie, najelegantnejšie a z hľadiska splnenia technických náročností je to najšťastnejšie vyriešené kino v celej republike. Dominuje v ňom vkus, pohodlie a hygiena.“
Aj v tomto Oelschlägerovom diele hrá významnú úlohu architektonický detail; na výzdobe exteriéru a interiéru má leví podiel košický kamenosochár Július Kristóf.
Kino vynikalo nielen svojou kapacitou 700 miest pre divákov, ale aj mnohými technickými vylepšeniami. Za vyzdvihnutie stojí predovšetkým moderný systém teplovzdušného vykurovania zhromažďovacích priestorov budovy. Nečudo, Oelschläger bol za 1. Československej republiky vlastníkom a prevádzkovateľom celej siete kín na východnom Slovensku a na Podkarpatskej Rusi.
Priestory kina Fórum slúžia dodnes – v 80. rokoch minulého storočia, keď kiná začali „vychádzať z módy“, kinosálu pretvoril architekt Pavol Merjavý na multifunkčnú sálu historickej radnice mesta.
